Renault Kiger sme mohli aspoň prostredníctvom fotografií spoznať začiatkom tohto roka. Malé SUV je určené pre indický trh, ale v budúcnosti sa dostane aj na ďalšie, zatiaľ bližšie nešpecifikované trhy. Teoreticky by mohol zavítať aj na európsky trh, v tom prípade by nás neprekvapilo, keby sem prišiel zo znakom Dacie na prednej maske, keďže Kiger podľa všetkého patrí medzi lacnejšie modely. V rámci tejto stratégie sa predáva v Indii model Duster pod značkou Renault, zatiaľ čo v Európe patrí pod dcérsku značku Dacia.
Renault chce teraz svetu ukázať, že Kiger sa radí medzi odolné autá, ktorému nevadia zlé podmienky. Aj preto poslal malé indické SUV na cesty do hornatého štátu Sikkim, na okraj Himalájí. Preveriť ho mala členitá trasa dlhá 2 000 km s off-road úsekmi, strmými svahmi, vysokými nadmorskými výškami a nebezpečnou premávkou. Indický tím zložený z technikov, ktorí sa zaoberajú kvalitou a odolnosťou modelov, tam testoval robustnosť nového malého indického SUV. Skúmal pevnosť podvozku a opotrebenie častí vozidla v extrémnych podmienkach.
Na štartovaciu čiaru na výlet na úpätie Himalájí sa postavili tri vozidlá Renault Kiger, vybavené rôznymi motormi a prevodovkami. Prvé dva boli poháňané motormi s objemom 1,0 l, s výkonom 72 k a s krútiacim momentom 96 Nm. Jeden model s manuálnou 5-stupňovou prevodovkou a druhý s 5-stupňovou sekvenčnou prevodovkou Easy-R. Tretie vozidlo malo 3-valcový benzínový motor s objemom 1,0 l s výkonom 100 k a s krútiacim momentom 160 Nm v kombinácii s manuálnou 5-stupňovou prevodovkou.
Zamestnanci indického strediska Renault Nissan, ktorí sa dobrovoľne zúčastnili tohto testu, sa pripravili na jedinečný zážitok. Cesta začala v Gangtok, hlavnom meste hornatého štátu Sikkim. Výprava pokračovala po hrboľatých cestách okolo tohto mesta, od Nathuly na východe, himalájskeho horského prechodu na hraniciach s Tibetom, až po Damthang na západe.
Tu, podobne ako v Mange na severe, sa zosunula pôda na cestu. Tím na niekoľko hodín uviazol a nakoniec sa dostal do Zero Point v Yumthang po čoraz strmších, prašných a kľukatých cestách, ktoré prechádzajú cez Lachung a Národný park Údolie kvetov. Cestou míňali jaky, modré ovce (bharaly) a ďalšie divé zvieratá, ktoré žijú takto vysoko okolo horúcich prameňov.
Postupne sa začala prejavovať výšková choroba. Posádka však bola dobre pripravená a na to, aby sa prispôsobila podmienkam, jedla cesnak, zázvor a popcorn. V Zero Point, poslednom kúsku civilizácie v meste stretu troch riek, ktoré ležia v nadmorskej výške 4 663 metrov nad morom, mohli oceniť nádhernú panorámu krásnych scenérií a zasnežených hôr.
Počas cesty sa robilo množstvo testov odolnosti a trvanlivosti. Osobitná pozornosť sa venovala tuhosti pomocného rámu a štruktúry karosérie. Posádka počas jazdy merala hluk, vibrácie či skúmala prienik prachu do vozidla. Štartovanie za studena, správanie sa vozidla na špinavých a prašných cestách, zjazdových tratiach, zrýchlenie do kopca či ručná brzda a to všetko v reálnom čase.
