Štúdia MIT nahráva do kariet všetkým odporcom elektromobility. Argumentom by malo byť, že niektoré elektromobily zanechajú počas svojej existencie oveľa vyššiu ekologickú stopu ako bežné autá.

Elektromobily sa na trhu predávajú ako bezemisné vozidlá. Je to preto, pretože samé o sebe neprodukujú v podstate ani jeden gram oxidu uhličitého. Dlho už ale panuje všeobecné povedomie o tom, že ide iba o takzvanú lokálnu bezemisnosť, nakoľko sa elektrická energia stále niekde vyrobiť musela. Nová štúdia MIT (Massachusetts Institute of Technology) však tento dopad vyrátala úplne presne. A čísla vás prekvapia.

Výroba

Hneď prvý a zároveň najväčší problém nastáva pri výrobe elektromobilu. Ide predovšetkým o batérie, ktoré si na svoju výrobu vyžadujú extrémne ekologicky ničivé chemické procesy. Súčasné batérie na báze iónov lítia si okrem spomínaného lítia vyžadujú aj iný veľmi ťažko získateľný kov, kobalt. Ten sa v súčasnosti ťaží z oxidu kobaltnato kobaltitého chemickými procesmi, pri ktorých sa uvoľňuje vysoké množstvo oxidu uhličitého. Ten je známy ako skleníkový plyn a spolu s inými je zodpovedný za globálne otepľovanie. Samotný vznik tohto oxidu by až taký problém nebol. Vyrábajú ho aj ľudia pri vydychovaní a v podstate všetko živé tiež. Problém je predovšetkým v množstve, ktoré pri chemickej reakcií vzniká.

Napájanie

Nasledujúci problém spojený s neekologickosťou ekologických automobilov v tomto prípade silno závisí od toho, kde daný elektromobil využívate. Massachusettský inštitút robil výskum v USA, kde ešte stále prebieha výroba elektrickej energie do veľkej miery pomocou uhoľných elektrární. Tie sú azda najmenej ekologickým spôsobom generovania prúdu a zanechávajú obrovskú uhlíkovú stopu. Ekologickosť vášho elektromobilu tak veľmi závisí od toho, akým spôsobom krajina získava energiu. Na Slovensku máme podľa akciovej spoločnosti Slovenské Elektrárne v dnešnej dobe už len dve funkčné uhoľné elektrárne. Okrem nej dve atómové, jednu solárnu a viac ako 20 vodných. Na Slovensku by preto výsledky mohli vyjsť viac v prospech elektrického pohonu.

Výskum

Vo výskume sa MIT zamerala na tri druhy automobilov. Veľký manažérsky sedan BMW 750 xDrive, malý hatchback Mitsubishi Mirage a elektromobil Tesla Model S. Vzhľadom na to, že by výsledky emisného dopadu iba počas používania auta výrazne deformovali realitu, do úvahy sa vzala celá uhlíková stopa počnúc výrobou až po likvidáciu vozidla. Netreba hádať, ktoré auto skončilo najhoršie. S úrovňou 385 g/km najhoršie skončilo veľké BMW. Druhé a tretie miesto sú však oveľa prekvapivejšie. Druhé najšpinavšie testované auto je totiž práve Tesla. Tá vyprodukovala 226 gramov oxidu uhličitého na kilometer, zatiaľ, čo Mirage iba 192 g/km.

Výsledok výskumu samozrejme nie je aplikovateľný na všetky elektromobily a neposkytuje jednoznačné odporúčanie, že treba elektromobily zavrhnúť. V prvom rade v mestách, kde si nájdu EV (Electric Vehicle) využitie, dokáže znižovanie lokálnych emisií zachrániť zdravie tisícom ľudí. V druhom rade pri Tesle ide skutočne o nadpriemerný elektromobil. Kvôli úrovni výkonu a dojazdu, ktorú musí Tesla pod svojou značkou zaručiť, je potrebné väčšie množstvo batérií. Inými slovami viac kobaltu ako pri niektorých ľahších a menších elektromobiloch. No a v treťom rade zohráva významnú rolu aj spomínaný pôvod elektrickej energie, ktorú do svojho EV čerpáte. Cieľom výskumu bolo poukázať predovšetkým na to, že pravda o elektromobiloch nie je iba čierna alebo biela.