Podujatia veteránistov sú hlavne o zábave a uvoľnenej atmosfére. Inak tomu nebolo ani na podujatí v Slovenskej Ľupči. Dospelí páni sa zabávali aj prejazdom cez vodu.

Princípom tejto akcie bolo každý deň odjazdiť asi 35 km, trochu si zasúťažiť a hlavne večer hudba, tanec, klobása alebo špekáčiky.

Toho jazdenia nebolo veľa, ale bolo v krásnom kraji po krásnych cestičkách. Prvá etapa sa začínala vo fabrike Biotika Slovenská Ľupča. Dostali sme itinerár a ešte dajaké papiere. A kto by to čítal. Po ceste do hôr som postupne predbiehal všetkých štartujúcich.

Zrazu som bol prvý, oni postávali rôzne po trati, behali za chlpatými psami, kupovali si zmrzlinu. Ja mám najrýchlejší stroj, tak „pome na to“! Na chatu nad Ľubietovou som prišiel prvý. Po pol hodine sa začali trúsiť zvyšní účastníci. Začali mať dajaké blbé otázky, že aké meno bolo na pamätníku a koľko kto si dal zmrzlín a ako sa volá pes v motoreste Grajciar. Aha, oni nepostávali na trati len tak, oni plnili úlohy. To bolo napísané v papieroch, ktoré som nečítal. Aj som sa chcel vrátiť, že si splním úlohy, ale túžba po večeri bola silnejšia. Nuž čo, budem posledný, aj to niekto musí byť. Večera a prvý zo štyroch večerov s jednotným programom, tanec, hudba, zábava, klobáska.

Prišlo finále prvého dňa, vyhlásenie výsledkov. Emil, ako hlavný usporiadateľ, sponzor, časomerač, sekretárka a riaditeľ v jednej osobe.

Najprv každého súťažiaceho preveril, ako si plnil úlohy, koľko zjedol zmrzlín a kopu iných blbostí a potom vyhlásil víťaza. A viete kto vyhral? Že Marián Bazala!!

Ha ha ha, bol som prvý na chate, a preto som vyhral. Úlohy boli len maskovanie!!! Zvyšní jazdci ma skoro ukameňovali, hlavne spolujazdkyňa z Corvetty to ťažko znášala.

Ale čo už, hlavne, že bola zábava. Ráno nás prekvapilo množstvo krásnych tiel na chate.

Silní muži a silné ženy si zmerali svaly v súťaži Drsná družina. Cvakal som, ako besný. Niektorí účastníci zájazdu mali už mokré vreckovky, čo si utierali sliny, ktoré im vytekali z papúľ, ako slintali po krásnych ritkách.

Hlavne nemenovaný pupkáč, ten si prišiel na svoje.

Počas dopoludnia prebiehala Miss veterán. A kto ju vyhral? Krásna Corvetta.

Veru, zaslúžila si to. Je čas na odchod, ale pupkáča nikde, slintá a slintá na krásne siláčky.

Aj ja by som sa pridal, ale zodpovednosť, že nafotím aj niečo iné ako krásne telá, ma ženie do auta a vyrážame na trať.

Spoznávame krásnu krajinku nad Ľubietovou, ani som netušil, aké krásne je to Slovensko.

Cesty boli kvalitné, tak na jedno auto, skrátka nebíčko za volantom pre šoféra v kabriolete. Obed bol výborný, pohľady do údolia fantastické, len som pri fotení stúpil do kravského lajna, tak spomienku na salaš nesiem so sebou.

Krásne plynulo sme sa popod hrad Slovenská Ľupča premiestnili na jazdu pravidelnosti.

Nejazdili sme však na veteránoch, ale s táčkami. A bola sranda.

Snažili sme sa, ale vrecia padali. Keďže som nemohol vyhrať v rýchlosti, zvolil som eleganciu a do cieľa som pripochodoval najelegantnejšie. Po zmrzline sme sa premiestnili do sídla nášho hlavného rozhodcu a hostiteľa Emila, do Podkoníc. Tu sme dedinčanom ukázali, ako sa jazdí v Le Mans.

Jazdili sme tu rýchlostný okruh. Niektorí to zobrali poctivo, vyzúvali pneumatiky. Gumovali, ale bola sranda.

A kto vyhral? Večne najlepší, najkrajší, najšikovnejší zelený žabiak.

Nevadí, že nešiel druhé kolo. Časomeračovi sa zasekli stopky, a tak mal najkratší čas .

Nikto neprotestoval, lebo Fero sľúbil, že hlavnú cenu vyslopeme...

....hneď po večeri. Hurá, ideme na chatu Slovenka a tradičný večer - hudba, tanec, špekáčik, až nás boleli bruchá.

Chata je krásna, ale všade okolo boli medvede, tak sme sa po hore netúlali. Tretí deň a práve teraz sa začína hlavná súťaž celej akcie, pretek o najvyšší výstrek! Pri našich rokoch to je už problém. Na ceste sa nachádza brod a čo treba večným mladíkom? Len do neho vletieť, nech sa deje, čo sa má a nech voda vysoko strieka.

Tak sme sa bláznili. A kto vyhral? Asi ja, brod som si dal 4-krát.

Najviac som striekal pri prvom prejazde, ale fotograf to zle nafotil. Pri poslednom prejazde tam už nebolo veľa vody, ale konečne fotograf niečo cvakol. Bol som mokrý zhora a zdola. Druhá bola tesne Corvetta.

Ale všetci sa snažili.

Striekali ako za mlada.

Športové dni Biotoky prebiehali super. Aj som vyletel ako vtáčik, veď kukajte, kde! To, tam dole mávajúce som ja.

Niektoré súťažiace bola radosť fotiť, tak sa zabrali do roly Robina Hooda, že si ma skoro pomýlili s jeleňom, čo mali zastreliť.

Prišiel dokonca aj prvý samochod s bežcom pred autom.

Samochod fučal, bežec ešte viac. O poživeň bolo postarané, mali sme na výber pečeného býka alebo údeného pstruha.

Ešte som takú výbornú rybu nejedol. Nebíčko v papuli. Viacerí si dali viackrát, skrátka, vyžrali sme celý rybník.

Po obede sme sa stali taxikármi a vozili sme krásne ženy po ihrisku.

Niektorí pekne pridali plyn na veteránoch, niektorí si to so spolujazdkyňami užívali inak.

Hurááá, koniec! A ideme zas na chatu Slovenka, kde sa deje zas klasika, tanec, hudba a klobáska.

Dievčence zo súboru nám spievali až do rána. Ďakujem, Emil. Nenajazdili sme veľa, ale postaral si sa o nás kráľovsky.

Vďaka!