Začiatky v konceptoch
Všetko sa začalo parkovacou kamerou. Históriu tohto vynálezu odštartoval v roku 1956 koncept Buick Centurion. Auto nemalo spätné zrkadlo, ale nahradila ho kamera, umiestnená vo veku kufra a prepojená s monitorom v prístrojovej doske. Koncept sa nakoniec dostal do predaja, avšak bez tohto revolučného riešenia. Nápad s kamerou, ktorá by snímala obraz za autom, však neupadol do zabudnutia. Nápadu sa chopila automobilka Volvo, ktorá podobným riešením vybavila koncepčné vozidlo Volvo Experimental Safety Car z roku 1972. Tentoraz bol objektív kamery zabudovaný bezprostredne nad mohutným zadným nárazníkom. Obraz sa prenášal na veľkú obrazovku, umiestnenú v prístrojovej doske.
Toyota sa zapisuje do histórie
Prešlo mnoho rokov, kým si zákazník mohol kúpiť auto s parkovacou kamerou. Situáciu zmenila v roku 1991 Toyota treťou generáciou modelu Soarer (známeho za hranicami Japonska pod menom Lexus SC Z30). Športové kupé malo vo výbave aj kameru, ukrytú pod zadným spojlerom a to, čo sa deje za autom, ukazoval farebný displej v centrálnej konzole. Toyota Soarer, vybavená týmto riešením, bola k dispozícii výlučne na domácom trhu. Japonská značka vyšliapala chodník, avšak parkovacie kamery sa udomácnili v autách až po roku 2000.
Toyota Soarer
Japonským inžinierom vďačíme aj za kamery s 360-stupňovým snímaním pre automobily. Takýto systém pozostáva zo štyroch prepojených kamier, umiestnených na každej strane vozidla. Obraz z každej z nich je spojený s počítačom, a tak vzniká simulácia pohľadu na celé okolie vozidla, vrátane virtuálneho pohľadu z vtáčej perspektívy. Prvým autom, vybaveným takýmto systémom, bola v roku 2007 dodávka Elgrand automobilky Nissan.
Kamera namiesto zrkadla
Reverzné kamery a systémy s 360-stupňovým snímaním sa vynikajúco osvedčili ako podpora vodiča počas manévrovania, preto výrobcovia začali premýšľať aj o výmene klasických zrkadiel za digitálne. Ako najvhodnejšie prostredie na ich testovanie sa ukázali automobilové preteky. V roku 2012 predstavilo Audi vo svojom prototype Le Mans digitálne spätné zrkadlo s displejom AMOLED. Vynález umožňoval vodičovi, vtlačenému do stiesneného vnútra kabíny pretekárskeho auta, pohodlne sledovať, čo sa deje na trati za ním.
Neskôr sa toto riešenie dostalo aj do cestného, elektrického modelu R8 e-tron. Dnes môžu byť digitálne spätné zrkadlá súčasťou výbavy modelov Range Rover Evoque, Toyota RAV4 alebo Cadillac CT6. V spomenutých modeloch fungujú zrkadlá v dvoch režimoch – odrážajú obraz štandardným spôsobom a po stlačení spínača zobrazujú pohľad z ďalšej kamery, umiestnenej na zadnej strane vozidla.
Digitálny systém v Lexuse
V posledných rokoch sa v autách začali objavovať aj digitálne bočné spätné zrkadlá. Nejde o nový vynález, pretože výrobcovia áut už niekoľko rokov predtým predstavovali na autosalónoch koncepty, vybavené takýmto riešením. Problémom však bola legislatíva, ktorá zakazovala predaj automobilov bez typických bočných zrkadiel. Prelom nastal až v roku 2016, keď Japonsko ako prvá krajina na svete povolilo používanie kamier namiesto zrkadiel.
Lexus ES
Prvým sériovo vyrábaným autom s týmto riešením sa stal Lexus ES, ktorý debutoval v Japonsku v roku 2018. Na vonkajšej časti auta sú umiestnené iba kamery, ktoré zaberajú menší priestor ako klasické bočné zrkadlá. Vodič vidí obraz vo vnútri auta na dvoch displejoch, umiestnených na bočných stĺpikoch. Kamery zmenšujú mŕtvy uhol a umožňujú zobrazovať na displeji aj dodatočné informácie – napríklad vodiace čiary počas parkovania. Sú zabudované do štíhlych aerodynamických puzdier, ktoré ich chránia pred znečistením, dažďom a snehom a sú menšie ako klasické bočné zrkadlá. To znižuje aerodynamický odpor, pomáha redukcii šumu vo vnútri kabíny a znižuje spotrebu paliva. Môžu byť ovládané automaticky alebo manuálne.
Aj v bezpečnostných systémoch
Kamery sú tiež dôležitou súčasťou aktívnych bezpečnostných systémov, ktoré nájdeme v mnohých moderných autách. Ich úlohou je predovšetkým pomáhať radaru protikolízneho systému pri zisťovaní objektov. Systém digitálnych spätných zrkadiel pomáha vodičovi aj s presným nasmerovaním vozidla počas jazdy, pritom do obrazu automaticky dopĺňa referenčné čiary. To všetko je však zatiaľ len začiatok histórie kamier v automobiloch. Získavať na dôležitosti budú čoraz viac s budúcnosťou motorizmu, ktorou sú autonómne autá.
