Na historickú Beskyd rallye tradične prichádzajú aj posádky zo zahraničia. Tento rok počet prihlásených posádok prekročil kapacitu podujatia. My sme sa na túto úžasnú akciu pozreli očami fotografa.

Presne pred 20 rokmi sa začala písať história pojazdného historického múzea na kolesách - beskydská rely.

Za tú dobu vyrástla z plienok, vyliečila sa z detských chorôb a teraz je z nej „šumná horalka“ so všetkými prednosťami.

Začiatky boli všelijaké, ale teraz, keď nás už 5 rokov prichyľuje horský hotel Bezruč, podujatie dostalo ten pravý šmrnc.

Beskyd rallye je obľúbená aj v zahraničí. Prihlásili sa jazdci z Rakúska, Nemecka, Anglicka, Francúzska a jeden Turek, naturalizovaný v Poľsku. Tento rok sa usporiadateľom prihlásilo 250 posádok.

Nastala pre nich nepríjemná chvíľa, keď museli vybrať 157 šťastlivcov, ktorí sa môžu postaviť na štart jubilejnej rely. Dlho sa radili a vadili, koho áno a koho nie.

Ale nakoniec vybrali dobre. Počet „žiguliakov“, Trabantov, „maluchov“, T 613, škodoviek 12O bol na štarte nula, čiže nič. Poväčšine sme mali za súperov 8O až 9O-ročné Aerovky alebo Tatry.....

 

....Jaguare, MG, Triumphy a BMW. Posádka z Poľska mala prísť s Rolls Roycom, ale sa im pokazil, ako klasický anglický veterán. Preto Poliak zobral z garáže ďalší unikát Minervu AF z roku.1925.

 

Prisahám, Minervu som ešte nevidel jazdiť. Bol to kráľovský skvost na kolesách.

Novákovci popreháňali svoju 78-ročnú Bugatti....

 

....z Prahy prišla krásna 82-ročná Lagonda v pôvodnom laku.

 

V štartovom poli bolo aj auto amerických prezidentov a filmových hviezd Duesenberg.

Jaguarových e-čiek tu boli dokonca tri kusy - všetky červené.

No múzeum na kolesách malo veru vzácne a krásne exponáty. Rely sa začala slávnostnou večerou v novo reštaurovanom kultúrnom dome vo Frýdlante nad Ostravicí.

Neviem, či sa „zvolebnieva“, ale prišli primátori miest a starostovia z celého severomoravského kraja na čele s hajtmanom.

Večer je za nami, v piatok štartujeme smer Karviná. Ja letím dopredu niečo nafotiť. Jazdíme po úzkych horských cestách, kde sa zmestí len jedno auto.

Krásne cestičky. Dokonca prechádzame po vrchole hrádze priehrady Žermanice.

Krásna zalesnená hornatá krajinka sa k obedu mení, objavujú sa ťažobné veže, zeleň sa mení na šedé haldy vyťaženej hlušiny, fuj, mesačná krajina. Karviná.

Stojíme na krásnom námestí.

 

 

 

Veru, tieto české námestia majú svoju atmosféru. Je podivné, že v tejto šedej mesačnej krajine je taký pekný starý kus architektúry. Zhltneme super guláš a šup smerom na Ostravu. Po 15 km stojíme pri miestnej architektonickej rarite - naklonenom kostole svätého Petra z Alkantary.

 

Túto vzácnosť podkopali pre uhlie. Kostolík si pomaly sadol o 38 centimetrov nižšie. Tie fotky nie sú očný klam. Áno, ten kostol je tak šikmo.

Naklonená veža v Pise je oproti nemu úplne rovno. Nechápeme. Ako to, že sa to nezrútilo? Dokonca, môžeme aj nakuknúť dnu, a tak zízame. Všetky steny sú "čapato", ani jeden pravý uhol.

Tak to boli v minulosti iní statici a asi sa menej kradol materiál zo stavby, nie ako teraz, keď padajú novo postavené budovy… Po chvíľke sa presúvame na ďalšie námestie. Frýdek Místek a zas útulné námestie a maličký mestský zámok.

Klasika - prehliadka zámku, frgale, kofola, kávička a frčíme do cieľa, do náručia horského hotela Bezruč.

Večer klasika – tanec, hudba, tombola.

A bolo veselo až do rána.

A teraz vám opíšem jeden deň z pohľadu fotografa.

 

Štart o 9:00, tak ja už frčím o 8:55 na trať. Mám vyhliadnutú krásnu kaplnku v dedinke Klokočov, tak tam letím hneď po štarte. Ale pozerám vľavo, na vŕšku sa vyníma pekný kostolík, skúsim to najprv tu. Zastavujem, vyťahujem aparát. Ale ako fotiť? Na rozmazané pozadie...

 

....alebo aby bolo všetko ostré?

 

.....veď posúďte sami. Prešlo 30 exponátov pojazdného múzea a frčím ďalej na slovenskú stranu, foto pri kaplnke mi nemôže ujsť. Niekoľko účastníkov predbieham. Ale túto Tatru 6O3 som už nedohonil. 8-valec je 8-valec a zabiť sa nechcem.

 

 

Klokočov. Kaplnka stoji, tráva pokosená, nebude zavadzať. Tak čupím a fotím. Ale teraz fotiť na dlhé sklo 7O- 2OO.....

 

....alebo na krátke sklo 24- 7O, aby tam bola kaplnka aj pozadie?

Klasická otázka: Ako ma vyzerať fotka? Aby bolo všetko ostré....

....alebo aby fotka mala dynamiku?

Pri druhej voľbe je ostrá každá piata fotka, ale sú omnoho krajšie. Tak obetujem niektorých účastníkov, že nebudú mať fotky a fotím, ako sa to mne páči.

Bugatti Novákovcov aj Minerva prešli, tak letím do Veľkého Rovného. Že vraj rovné... cesta je samá zatáčka, stúpanie, klesanie. Na námestí sú už všetci, hodujú a ja predbieham všetky stroje až na začiatok štartového poľa. Predbieham aj v rade na kofolu. Stihnem zhltnúť 2 dl kofoly,

a prví sa pohýnajú. „Čakajte, ja musím byt prvý!“. Moje pagáče nech zjedia pažravejší, ja na jedlo nemám čas.

Sadám na horúce kožené sedadlo Triumphu a letím. Hneď za dedinkou je krásny horizont. Super, to budú unikátne fotky. Čučím na rybárskej stoličke a chytám rybičky do aparátu, ide e-čko, tak cvak, to bol sólokapor.

Jedna miestna pani ide na autobus, to bude pekne kompozícia, červená v jednom rohu, šedá v druhom.

Aj som pani poprosil, nech si to vyšliape ešte niekoľkokrát, že ju zveziem, ale išiel jej autobus do Bytče a tam nejdeme, tak ju nezveziem. Do Bytče zablúdil len večný tulák Pavel na Lagonde. On sa vždy stratí a nadbehne si aj 100 km. Hlavne, že na večeru príde do správneho hotela. Tak si tam tak hodinku sedím a cvakám.

 

Asi už všetci prešli, sadám do Tr 3 a letím na Budatínsky hrad. Teším sa na prehliadku hradu. Prichádzam posledný, z prehliadky nič nie je. Prišla kamarátka, čo si zlomila lakeť, lebo sa potkla a spadla dopredu na betón.

 

Za všetko sa platí, ale jej muž Janko sa usmieva.

Prví "nadržaní" štartujú. "Do prdele", z hradu nič nie je, sadám a letím klasicky chytať rybičky.

Tam, kde končí diaľnica zo Žiliny, som chytil niekoľko pekných úlovkov.

 

Som hladný, všetci sa všade napchávajú a ja nič, tak po hodinke sadám do auta, v Kysuckom Novom Meste na mňa čaká šniceľ.

 

 

Bachnem ho pre istotu do seba, kuknem na motor TR 3 A a zrazu hrôza, celý motorový priestor je od oleja, až ma pot zalial. Skadiaľ sa ten olej dostal na motor? Hľadám príčinu, nachádzam ju. Gumové tesnenie na veku ventilov je vyfúknuté, tade strieka olej. Oddych nebude, vybaľujem „golu“ a záchodový papier. Papierom utieram motor a všetko ostatné. Pozerám na mierku, je na minime, ale to nič, 1OO km to ešte vydrží. Letím nízko pri zemi do Čadce. Žiadna kávička, žiadny koláčik, len na rukách olej Castrol. Pri odchode sa mňa nalepuje Pištík na Austine Healey

 

a kamarát Paľo na Mercedese.

„Ideme za tebou, ty vieš cestu, tak nás veď!“ Čo im vyvediem? Aj som im vyviedol. Zaviedol som ich do tunela Horelica. Tam som pridal na plný plyn, nech počujú v ozvene, ako hučí pravé anglické pretekárske auto. Tunel hučal ako pri zemetrasení. V Čadci na námestí kukám, že motor pľuje olej ďalej, tak ďalší pokus a letím na moje obľúbene miestečko v Rakovej za prekrásnym starým mostom. Tam mám vyležané miestečko. Slnko svieti „jak besné“, tak si tienim parazólom. Ležím, žihľava pichá, ale od nej budem mať zdravé nožičky a je mi dobre.

Prichádzajú dedinčania, pokecáme spolu. Účastníci zájazdu sa zatiaľ v Čadci napchávajú zmrzlinou a zákuskami!

Ja sa potím pod parazólom, ak chcem zachytiť prvých, tak musím vydržať úmorné teplo. Prví sú tu, hurá!

Niektorí mi robia zle, idú na mňa, či uhnem, alebo nie. Neuhnem. Fotím na mieste, kde je na ceste jama, niektoré autá najprv padnú na čumák a potom vyletia prudko hore. Najviac do kolien padol Lotus.

Najviac vyskakujú Ameriky.

Hodinku som bol na postriežke ako ostreľovač v Stalingrade. Celkovo som mal tak asi 128 úspešných zásahov.

 

Nachytal som vzácne úlovky. Hurá, všetci prešli. V Turzovke je dlhá prestávka, hádam mi všetko nezjedia. Frgale, kávičku, aj gymnastku som stihol, ale zmrzlinu nie.

 

 

Zas letím ako prvý po trati, krásna lúka, slnko zboku, tak stojím.

 

 

Ale pozor, to nie je zelená lúka, ale močarisko plné konských "pozdravov".

 

 

Tenisky, slušne povedané cele za...., ale radšej nič.. Skoro som sa so stoličkou prepadol, ale nevzdávam sa a lovím.

 

Posledné stroje prefrčia a prebíjam sa štartovým poľom vpred. Predbehol som asi 15 účastníkov, stojím, vyskakujem z auta, cvakám. Podaril sa mi super úlovok.

Igor Hoes jazdi síce bez jednej nohy, ale ide „jak ďábel“

Hurá, Staré Hamry! Všetci stoja a napchávajú sa frgalami, až sa im za ušami robia hrče. Ja nič, ja slintám.

Nespomalím, letím ďalej, zas som prvý, zas niečo ulovím.

 

Lovím a lovím. Hurá, koniec!

 

 

 

Letím smer hotel, som hladný ako vlk. Na poslednú zastávku v Ostraviciach sa nezmestím, je tam plno,....

....tak sa mi ani klobáska neušla. Klasika. Ak by som vedel, aká bola chutná a štipľavá, tak by som prerazil aj na zadných kolesách. 18:44, konečne hotel Bezruč, som v cieli. Najprv dať natiahnuť 1898 fotiek do počítača a potom šup, hurá na večeru. Večer si ma kamaráti doberajú, aké boli výborné frgale, makové, tvarohové, ale najlepšie boli orechové.

V Čadci pravá jadranská zmrzlina. Ako len ich bolia bruchá od klobásky, čo museli za mňa zjesť. No nezbiješ ich? Tak a takto sa má na trati jeden fotograf. Večer prebrať pohár, popiť s ostatnými.

 

Ráno o 5. hod. sadám za volant smer Nitra, aby som mohol o 1O. hod. presadnúť do Triumpha Spitfire a vyraziť s vnučkou na ďalšiu rely. Trať je jednouchá, prejazdné kontroly sú na všetkých nitrianskych zmrzlinách. Beskyd rallye, putovná výstava krásnych veteránov, bola klasicky úžasná, vyrástla, dospela, je z nej krásna baba, dúfam že si nenájde frajera a nevydá sa. Ale nabudúce, ak chcú usporiadatelia, aby im po ceste neskapal fotograf, tak nech idú pekne s obedárom a pozbierajú zbytky toho, čím sa napchávajú všetci účastníci zájazdu, aby aj fotograf videl, o čo prišiel. Teraz strávil niekoľko dlhých nocí pri spracovaní fotiek, aby ste sa pri ich pozeraní mohli vrátiť v mysli naspäť na krásne podujatie.

 

Vivat Beskydy 2018!