Hovorí sa, že šoférovanie prináša ľuďom radosť. Na miestach, kde zimy trvajú dlho, sú chladné a slnečného svitu je nedostatok, nadobúda toto jednoduché konštatovanie ešte hlbší význam. Vynára sa preto zaujímavá otázka: Môže šoférovanie výkonného športového auta pomôcť ľuďom v boji so zimnou melanchóliou? V jednom z najtemnejších miest v Európe, v nórskom Rjukane, kde zima môže trvať aj šesť mesiacov, teploty často klesajú hlboko pod bod mrazu a slnečný svit je doslova vzácnosťou, sa uskutočnil zaujímavý sociálny experiment, ktorý mal priniesť odpoveď na túto otázku.

Vybraná skupina účastníkov, obyvateľov mesta Rjukan a jeho okolia, ktorí trpia sezónnou afektívnou poruchou – bežne označovanou ako zimná melanchólia alebo zimná depresia - mala počas štyroch dní možnosť užiť si jazdu s výkonným športovým elektromobilom Ioniq 5 N. Experiment skúmal, či toto auto dokáže miestnym ľuďom zlepšiť náladu a priniesť radosť, a to najmä v kontexte zimných depresií.

Meranie hĺbky radosti

Experiment prebiehal pod vedením neurovedkyne Shani Tal a jeho zámerom bolo zmerať „hĺbku radosti“ alebo tzv. „DOJO“ – Depth of Joy. Ide o nový spôsob skúmania emocionálneho zážitku pri šoférovaní vozidla.

Ioniq 5 N reprezentuje nový segment vysokovýkonných elektromobilov, zameraných na vodiča s novými technológiami a schopnosťami na jazdu na pretekárskom okruhu. Disponuje maximálnym výkonom až 650 k a krútiacim momentom 770 Nm, dokáže zrýchliť z 0 na 100 km/h len za 3,4 sekundy a dosiahnuť maximálnu rýchlosť 260 km/h. Elektromobil, vylepšený o funkcie ako N Grin Boost, N Drift Optimizer a N Launch Control, dokáže vo vodičovi vzbudiť skutočné nadšenie z jazdy.

Experiment bol nastavený tak, aby mohol nahliadnuť hlboko do psychiky účastníkov. Pracoval s celým radom biometrických meraní a dát. Shani Tal so svojím tímom využila model používaný v neurovede na zobrazovanie emócií účastníkov. Pracuje sa v ňom s dvoma dimenziami emočných reakcií: valenciou, ktorá určuje, či je zážitok vnímaný pozitívne alebo negatívne (páči/nepáči), a vzrušením/nabudením (arousal), teda intenzitou samotného zážitku.

Zobrazením elektrickej aktivity v mozgu pomocou čiapky s elektroencefalogramom (EEG) a rozhrania medzi mozgom a počítačom (BCI) sa experimentálny tím zameral na meranie alfa aktivity a frontálnej alfa asymetrie (reprezentujúcimi valenciu), zatiaľ čo biometrický senzor pokožky zaznamenával elektrodermálnu aktivitu a zmeny srdcovej frekvencie (odzrkadľujúce vzrušenie/nabudenie).

Vedecký plán bol metodicky realizovaný, vrátane náboru 20 účastníkov, ktorí mali sklony k prežívaniu zimnej melanchólie.

Experiment sa skladal z troch kľúčových fáz: východiskové merania uskutočnené pred testovacími jazdami, merania počas samotných jázd a napokon hodnotenia dlhodobých účinkov po jazdách. Po každej fáze vyplnili účastníci dotazník a prebehlo hodnotenie získaných biometrických dát.

Už keď sa účastníci vydávali na svoje testovacie jazdy, bolo ich vzrušenie viditeľné. Každý moment bol zaznamenávaný na video a biometrickými senzormi. Tím neurovedkyne Shani Tal vo svojej hypotéze predpokladal, že počas jázd nastane merateľné prehĺbenie pocitov radosti v oboch dimenziách emočnej odpovede – valencii aj nabudení. Okrem prudkého nárastu intenzity zážitku pri jazde sa navyše očakávalo aj dlhodobé zlepšenie vnútornej pohody účastníkov po skončení experimentu.

Čo ukázali výsledky

Prostredníctvom komplexnej analýzy fyziologických meraní a údajov získaných pred, počas jázd a po nich experiment odhalil zaujímavé zistenia spojené s jazdou v náročných zimných podmienkach.

Kvantitatívna analýza ukázala, že 75 % vodičov malo po testovacích jazdách pozoruhodne pozitívne emocionálne reakcie. Pri intenzite radosti bol u účastníkov zaznamenaný priemerný nárast až o 28 % v porovnaní s východiskovým stavom, pričom škála pozitívnych reakcií sa blížila až k 67 %. To naznačuje, že jazda dokáže vzbudiť pozitívne emočné reakcie naprieč širokým spektrom rôznych ľudí.

Tento pohľad potvrdili aj kvalitatívne dáta. Až 87,5 % účastníkov experimentu v dotazníkoch uviedlo, že malo po jazde s Ioniq 5 N oveľa lepšiu náladu ako predtým. Tento súlad medzi subjektívnymi pocitmi účastníkov experimentu a nameranými fyziologickými reakciami opätovne potvrdil, že jazda s týmto výnimočným vozidlom zlepšuje duševnú pohodu jeho vodičov.

Spomedzi rôznych biometrických meraní sa ukázala ako najvýznamnejšia elektrodermálna aktivita, pri ktorej došlo k priemernej zmene o 22% u všetkých účastníkov. V tesnom závese nasledovala frontálna alfa asymetria, ktorá vykazovala pozoruhodný priemerný nárast o 17 %, čo svedčí o spracovávaní pozitívnejších emócií.

Tieto zistenia poskytli presvedčivý dôkaz fungovania konceptu merania hĺbky radosti (DOJO) ako teoretického rámca na zisťovanie emočných reakcií na zážitky z jazdy. Experiment tiež zdôraznil potrebu ďalšieho výskumu a overovania získaných údajov a meraní. Výsledky však už teraz ukazujú prínosy zamerania sa spoločnosti Hyundai na inovácie spolu s úsilím o zdokonaľovanie zážitkov prostredníctvom špičkových automobilových technológií.

Dôležitosť experimentu

V tomto experimente bol po prvý raz použitý koncept DOJO – Depth of Joy, ktorý vyjadruje hĺbku radosti, resp. potešenia. Ide o míľnik v skúmaní emocionálnych reakcií na zážitky z jazdy. DOJO sa javí ako metrika, ktorá ponúka pohľad na rôzne emocionálne reakcie ľudí po jazde v náročných nórskych zimných podmienkach.

Aj keď bioanalýza v kontexte vedenia vozidla nie je úplne nová, jedinečné zameranie experimentu na nevľúdne zimné počasie a jeho vplyv na účastníkov trpiacich depresívnymi symptómami je prelomové. Rovnako ako objavný výskum emočnej dynamiky jednotlivcov, ktorí jazdia na zľadovatených cestách a v podmienkach s nedostatkom svetla.

Nad rámec sveta automobilizmu prináša tento experiment dôležité otázky o priesečníku ľudských emócií, technológií a environmentálnych faktorov. Otvára dvere k ďalšiemu výskumu širších dôsledkov biometrickej analýzy na pochopenie a zlepšenie ľudských zážitkov v rôznych kontextoch.

Zameranie sa na inovácie v konečnom dôsledku presahuje technologický pokrok a rezonuje s hlbším pochopením ľudskej povahy a potenciálom zlepšiť emocionálnu pohodu ľudí – dokonca aj v náročných podmienkach pri nízkych teplotách a nedostatku svetla. Výsledky experimentu merania hĺbky radosti poslúžia ako model pre budúce skúmanie technológií a ľudských emócií.