Doby, kedy boli autá nedostatkovým tovarom a často sa na ne čakali dlhé, niekoľkodňové rady, nie sú až tak vzdialené. V niektorých prípadoch sa auto dokonca k majiteľovi dostalo až po rokoch. Za 20 až 70 svojich platov ste si mohli kúpiť presne také auto, po akom vám srdce piští. Samozrejme, ak sa nachádzalo v katalógu Mototechny.

A ak vám nezáležalo na farbe. Jednoducho, po dlhom čakaní ste dostali svoj model danej značky. Na tom, aké mal špecifikácie, sa nepatrilo bazírovať. Za vami totiž čakali desiatky ľudí, ktorí by si to auto vzali aj v tej najhoršej farbe a pomaly aj bez kolies. Poďme sa pozrieť na tie najdrahšie klenoty našich ciest 80-tych rokov, na ktorých sa síce mohli voziť tí rovní, ale vozili sa na nich skôr tí rovnejší.

Renault 20

Francúzsky Renault bol uvedený na trh v roku 1975. I keď dnes sa svojou veľkosťou podobá na Audi A4 (stredne veľké auto), vo svojej dobe patril medzi takzvané "Executive Cars" (autá väčšie ako rodinné). Ešte väčší model, Renault 30, sa u nás do ponuky nedostal.

Dvadsiatka bola na svoju dobu veľmi kvalitným a pokrokovým autom. Jej 1.6 litrový benzínový motor poskytoval 66 kW, predné brzdy boli už kotúčové a mali všetky vtedajšie prvky bezpečnosti vrátane pasívnej ochrany proti bočnému nárazu. S jeho 60 litrovou nádržou ste mohli zájsť nadpriemerne ďaleko a vďaka maximálke 146 km/h aj rýchlo. Aj vďaka tomu bol Renault 20 vo svojej dobe najdrahším autom v ponuke. Kúpiť ste si ho mohli za 182 200 kčs, čo bolo približne 70 priemerných platov.

Austin Allegro

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa na cenníku objavil aj malý pozdrav zo Spojeného kráľovstva. Pozdrav v podobe Austinu, auta od britskej automobilky Leyland (známa predovšetkým svojimi dovjposchodovými autobusmi), bol v podobe malého rodinného autíčka. Päťmiestna plechovka s výkonom 34 kW nebola v podstate ničím výnimočná.

Austin bol veľký približne ako dnešný Ford Ka a ani opticky nevzbudzoval veľký úspech. Napriek tomu sa ho počas deviatich rokov jeho produkcie vyrobilo takmer 650 000 kusov. Koľko z nich putovalo do Československa, ostáva neznáme. Austin bol totiž napriek svojim malým rozmerom druhým najdrahším autom v katalógu Mototechny. Váš mohol byť za 122 200 kčs, čiže asi 47 vtedajších platov.

Fiat 131

Rodinný sedan zo západného bloku sa radí na tretie miesto v rebríčku tých najdrahších áut minulého režimu. Veľkosťou podobný dnešnému Hyundai i30 spravil dieru do sveta, nie však v Československu. Na bežného pracujúceho súdruha bol jednoducho pridrahý. 118 800 kčs (približne 45 platov) bolo jednoducho príliš, a aj keď sa našli záujemcovia, mnoho z nich odradila čakacia doba.

Na západnom trhu sa však počas výroby tohto auta predalo viac ako jeden a pol milióna kusov. Auto pretekalo na Rallye a poslúžilo ako základ pre pokrok. V roku 1980 vydal sám Fiat verziu 131 Ibrido, do ktorej zakomponoval 0.9 litrový benzín s elektromotorom. Neskôr sa technológiami inšpirovali aj iné značky, a tak vznikli podľa 131ky napríklad Seat 131, Murat 131, Polski Fiat 131p a ďalšie. Na územie Československa sme privážali len bezínovú verziu s 1.6 litrovým motorom a výkonom 55 kW.

Volga 24-02

Po trojici najdrahších áut zo západného bloku prichádza do rebríčku aj východný produkt. Tento voz vo svojej dobe patril spolu s Renaultom 20 medzi takzvané "executive cars." So svojou dĺžkou 4,7 m sa podobá na dnešný Opel Astra.

V dobách, keď ešte neexistovala taká prepracovaná pasívna ochrana a mohutné výplne karosérie, bol tento rozmer ekvivalentom luxusu. Kombi bolo poháňané 2.4 litrovým motorom, ktorý bol oproti západným konkurentom oveľa menej efektívny. Produkoval iba 71 kW. Zaujímavosťou pri tomto vozidle bola inovatívnosť ruských inžinierov. Toto auto malo totiž blok motora vyrobený z hliníka a ako jedno z prvých aj tri rady sedadiel. Mohli ste si ho kúpiť za 117 000 kčs, čo predstavovalo 45 platov.

 

Volga 24

Posledným dopravným prostriedkom, ktorého cena prekračovala stotisíc korún československých, je Volga 24. Sedan podobný Volge 24-02 mal rovnaký motor, a rovnaký výzor. Mal však len päť miest na sedenie a obyčajný kufor. Automobil vyššej strednej triedy technologicky aj dizajnovo nahradil jeho predchodcu, Volgu 21. Bola jedným z najdlhšie vyrábaných modelov v socialistickom bloku a predstavovala stelesnenie prestíže.

Počas neuveriteľných šestnástich rokov produkcie si ju obľúbili bezpečtnostné zložky, taxikári, sanitári a aj bežní ľudia. Teda tí, ktorí si ju mohli dovoliť. Vďaka výkonu 73 kW dosahovala maximálnu rýchlosť 140 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 za 23 sekúnd.  Volga 24 stála kedysi 105 000 kčs alebo 40 priemerných platov, no obľúbená je dodnes. Ľudia si ju vďaka svojej jednoduchosti a robustnosti upravujú na terénne alebo športové vozidlá.