Osemdesiate roky boli v socializme veľmi významné. Uvoľnila sa atmosféra a začal narastať tlak na politickú scénu. Spolu s ich koncom nastal aj koniec jednej významnej éry našej histórie a socializmus sa v priebehu rokov zmenil na pseudodemokratický kapitalizmus.

Klenoty socializmu z našej série sú preto v podstate poslednými autami, ktoré socialistické zriadenie ponúkalo a predávalo. A každý zoznam sa raz skončí. V poslednom dieli našej série sa pozrieme na to, čo ostalo.

Wartburg 353

Koniec druhej svetovej vojny mal ľudstvo opäť spojiť. Miesto toho ho však rozdelil, a tak sa továreň BMW v nemeckom meste Eisenach dostala pod správu sovietskeho zväzu. Po námietkach automobilky BMW sa vozy nesmeli vo východnom Nemecku predávať pod touto značkou. Vznikla teda automobilka EMW (Eisenacher Motorenwerk) a neskôr Wartburg.

Perfektný zvuk motora

Spomínaná tripäťtrojka sa ocitla na predaj aj na našom území. Vyrábala sa od roku 1966 neuveriteľných 22 rokov. Vyznačovala sa jednoduchým motorom. Motor mal len sedem hlavných hybných častí, a tak sa medzi ľuďmi často hovorilo, že „jazdím na aute, ale udržiavam len motocykel.“

Vo všeobecnosti bolo auto veľmi obľúbené a čakali sa naňho dlhé poradovníky. Vyskytli sa prípady, kedy záujemcovia čakali neuveriteľných 15 rokov. Nie každý vie, že aj tento automobil bol dvojtakt. Inžinierom sa však podarilo zostaviť ho tak, že sa výkonom rovnal štvortaktnému motoru.

Vysokootáčkový trojvalec s objemom jedného litra poskytoval výkon 38 kW a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 12 sekúnd na dvojke. So smrťou v očiach sa vaša maximálna rýchlosť dokázala vyšplhať až na 150 km/h.

Na svoju dobu bolo auto vybavené prijateľne. Kufor s objemom 525 litrov, ABS na zadných kolesách a predovšetkým elektronické budíky boli miernym nadštandardom v danom období. Dvojtakt so sebou však priniesol aj nepríjemnosti. Vďaka nedostatočnému odhlučneniu bol zvuk motora v kabíne taký silný, že Wartburg vo svojej základnej výbave ani nemal rádio. Bolo zbytočné, keďže ho nebolo poriadne počuť.

Na základe úrovne výbavy ste si mohli vaše rebrandované BMW kúpiť v cene od 56 300 do 58 300 Kčs. V prepočte to predstavuje 21 až 22 priemerných vtedajších platov.

Moskvič

Asi najchaotickejšie označenia spomedzi všetkých má práve tento automobil. Legenda z Ruska sa u nás predávala vo viacerých variantoch a modelových radách, z ktorých boli všetky takmer totožné a líšili sa poväčšine len objemom motora a typom karosérie.

Najslabším z nich bol takzvaný leňochod. Moskvič 2138 nemal ani zďaleka 2.1 litrový motor, ako by sa mohlo podľa názvu zdať. Agregát, ktorý tento sedan poháňal, mal objem 1.3 litra a výkon 40 kW. Bol zo všetkých Moskvičov najlacnejší a kúpiť ste ho mohli už za 48 100 Kčs, teda menej ako 19 platov.

Verzia 2140 už bola o niečo zaujímavejšia. Moskvič 412 už bol zastaraný, a ak chcela automobilka preraziť aj na západnom trhu, inovácia bola neodkladná. Namiesto úplne nového auta sa však dizajnéri rozhodli iba modernizovať. Hlavným dôvodom boli financie a nutnosť splnenia päťročnice.

Na výstrelky v podobe vynachádzania noviniek jednoducho nebol čas a prostriedky. Najväčšou modernizáciou si prešla karoséria, ktorá dostala hranatejší tvar, menej pompézneho chrómu a opticky nižšie posadenie.

Interiér si takisto prešiel výraznou renováciou. Úplne bezo zmeny ostal asi iba motor. No aj napriek tomu sa kvalita jazdy posunula na úplne novú úroveň, keďže pribudol dvojokruhový brzdový systém s prednými kotúčovými a zadnými bubnovými brzdami.

Nechýbal ani regulátor intenzity brzdových svetiel, elektrické ostrekovanie okien, vyhrievanie zadného okna, kontrolka zapnutia pásov, a stierače svetlometov. Auto bolo dokonca vybavené aj regulátorom brzdnej sily, akýmsi predchodcom ABS.

Spomínaný motor zo štyristodvanástky mal objem 1.5 litra a výkon 55 kW. Auto s ním dosahovalo rýchlosti okolo 150 km/h a priemernú spotrebu 8 l/100km. Toto číslo sa ale mohlo pokojne zdvojnásobiť v závislosti od štýlu jazdy, kvality paliva a čistoty zapaľovacieho systému, keďže tie si podľa záznamov vyžadovali častejšie čistenie a údržbu.

Pod menovkou Moskvič 2137 si asi predstavíte slabé auto. V skutočnosti bola dvajedentrisedmička iba kombi verziou modelu 2140. Za ňu ste zaplatili 58 000 a za jej sedanového brata o 4 300 korún menej. V prepočte by vás vyšli 23 a 21 platov.

V našej sérií sme si priblížili motoristickú ponuku jediného predajcu automobilov v ČSSR počas osemdesiatych rokov. Napriek svojej ekonomickej situácií bola túžba ľudí po vlastnom aute taká silná, že sporili a čakali často roky, kým sa k nim ich vysnívaný miláčik dostal.

Doby, kedy bolo v dedine jediné auto, sú už dávno odviate vetrom. Ľudia sa po páde socializmu veľmi rýchlo dostali z nedostatku. Po obzretí sa do minulostí už ostáva len dúfať, že vďaka novým technológiám ani budúcnosť nebude taká čierna.