10. septembra 1959 sa uskutočnila prvá nárazová skúška v histórii Mercedesu. Skúšobné vozidlo čelne vráža do pevnej prekážky. Pre výskum v oblasti bezpečnosti sa tým začína nová éra. Od tohto momentu možno presnejšie skúmať správanie vozidiel a cestujúcich pri nehodách na základe skúšobných vozidiel a skúšobných figurín. V súčasnosti sa v technologickom stredisku pre bezpečnosť vozidiel (TFS) v Sindelfingene každý rok uskutoční približne 900 nárazových skúšok a asi 1 700 skúšok pomocou kĺzavej plošiny.
Od roku 1959 značka Mercedes-Benz realizuje systematické nárazové skúšky. Doteraz bolo pri týchto skúškach preverených spolu viac ako 14 000 vozidiel. Okrem osobných motorových vozidiel automobilka podrobuje nárazovým skúškam aj transportéry a ťažké úžitkové vozidlá.
„Automobilka Mercedes-Benz ako priekopník bezpečnosti v rozhodujúcej miere prispela k tomu, že v automobilovom priemysle sú nárazové skúšky v súčasnosti zavedené na celom svete,“ uviedol Markus Schäfer, člen predstavenstva Daimler AG, zodpovedný za koncernový výskum a vývoj divízie Mercedes-Benz Cars. „Sú nenahraditeľné aj v ére počítačových simulácií a zabezpečujú vysokú úroveň ochrany cestujúcich a partnerov našich vozidiel.“
Mercedes navrhuje všetky konštrukčné rady so zreteľom na reálnu situáciu počas nehody. Pri nárazovej skúške sa teda zohľadňuje približne 40 rôznych situácií, ktoré môžu nastať pri nehode. Na základe toho sa modelom tejto značky dobre darí aj v nezávislých nárazových skúškach: už začiatkom septembra 2019 absolvoval model EQC 400 4MATIC a nová CLA nárazové skúšky podľa postupu Euro NCAP[2] s vynikajúcim výsledkom. Obe vozidlá získali päť hviezdičiek. Toto najvyššie hodnotenie v júli 2019 dosiahla aj nová Trieda B a nová GLE. V roku 2018 bola Trieda A najlepšie vozidlo, ktoré organizácia Euro NCAP[1] v tento rok testovala a bola vyznamenaná ako líder v segmente malých rodinných vozidiel.
Mercedes vykonáva viac skúšok, ako predpisuje zákon
Veľkou výhodou nárazových skúšok, na rozdiel od hodnotenia vozidiel zo skutočných nehôd, je možnosť zaznamenávania merných hodnôt počas kolízie. Na tento účel sú vozidlá vybavené veľkým množstvom snímačov a vysokorýchlostnými kamerami. K dispozícii sú rôzne skúšobné figuríny, ktoré sú vybavené meracími prístrojmi. Tieto prístroje poskytujú reprodukovateľné údaje o zaťaženiach, ktorým by ľudské telo bolo vystavené pri ozajstnej autonehode.
Pri nehodových skúškach ide Mercedes nad rámec zákonom predpísaných počtov a nákladov: najnovšie simulačné metódy pritom pomáhajú vývojárskemu procesu. Na to, aby úplne nové vozidlo bolo pripravené na použitie v rukách zákazníkov, môže byť potrebných až 15 000 realistických nárazových simulácií a približne 150 nárazových pokusov s vozidlami. Okrem nárazových konfigurácií, ktoré sú predpísané pre celosvetové schválenie vozidla, sa vykonávajú aj hodnotiace testy a mimoriadne náročné interné nárazové skúšky. Príkladom takejto skúšky je test, pri ktorom sa vozidlo prevráti na strechu a ktorý spoločnosť vykonáva dodatočne.
Nárazové skúšky zajtrajška: ešte presnejšie a efektívnejšie s röntgenovou technikou
Mercedes-Benz spolupracuje s Fraunhoferovým inštitútom pre vysokorýchlostnú dynamiku pri Ernst-Machovom inštitúte (EMI) na dynamických nárazových skúškach s využitím röntgenovej technológie. Pomocou obrazového záznamového postupu môžu odborníci na nárazy v budúcnosti počas nárazovej skúšky sledovať a analyzovať proces deformácie konštrukčných dielov aj zvnútra. Týmto spôsobom sa príčiny určitého správania konštrukčného dielu určia rýchlejšie. Údaje z röntgenovej nárazovej skúšky je možné spájať s počítačovo podporovanými simulačnými modelmi, čím vznikajú vysokodynamické trojrozmerné simulácie. Aj už beztak vysoká kvalita simulácie sa dá ešte zlepšiť pomocou vysokorýchlostných röntgenových snímok.
Detailne sa pracuje na novodobej skúške na kolískovom skúšobnom zariadení: v spolupráci s organizáciou TÜV Süd v Prahe (Česká republika) prebiehajú práce na aplikácii, simulujúcej bočný náraz. Tento systém by v úvodnej fáze vývoja mal simulovať bočný náraz bez prítomnosti kompletného vozidla. Pri tejto skúške možno okrem dverí v úvodnej fáze zlepšiť napríklad aj technické vybavenie, geometriu obkladových dielov a materiál.
Mercedes-Benz zároveň presadzuje digitalizáciu aj v nárazových skúškach: príprava nárazu môže prebiehať ešte efektívnejšie vďaka rozšírenej realite (AR)[2]a virtuálnej realite (VR)[3]. K možným oblastiam použitia digitálnych technológií patrí vytvorenie katalógu meracích bodov pre vymeriavanie vozidiel vo virtuálnom priestore a umiestnenie až 150 meracích bodov na vozidle pomocou dátových okuliarov AR.
Nárazové skúšky dnes: rozmanité možnosti v technologickom stredisku pre bezpečnosť vozidiel (TFS)
V novembri 2016 automobilka Mercedes-Benz v podobe technologického strediska pre bezpečnosť vozidiel (TFS) otvorila najmodernejšie stredisko nárazových skúšok na svete. Táto flexibilná koncepcia nárazovej dráhy umožňuje nielen klasické nárazové skúšky, ale vytvára aj predpoklady na úplne nové konfigurácie skúšok: nárazy vozidlo-vozidlo (Car2Car) pri všetkých uhloch, posudzovanie systému PRE-SAFE®, automatizované jazdné manévre s následnou zrážkou, nárazové skúšky s nákladnými vozidlami.
Technologické stredisko pre bezpečnosť vozidiel ponúka dostatok priestoru na budúce požiadavky, najdlhšia nárazová dráha tak meria viac ako 200 m. Celkovo je k dispozícii päť blokov bariér, do ktorých vozidlo pri nárazovej skúške naráža. Jedna bariéra je flexibilne pojazdná v priestore a ďalšia je zasa otáčateľná okolo zvislej osi. Tieto dva bloky bariér sú predkonfigurované na efektívnu prevádzku s inou bariérou v každej zo štyroch strán. Spolu s mobilným systémom priečok umožňuje zariadenie súčasnú a nezávislú prevádzku až štyroch nárazových dráh.
Nárazové skúšky v minulosti: priekopník bezpečnosti Mercedes-Benz určuje štandardy už 60 rokov
Pred 60 rokmi nastali hneď dva hviezdne okamihy bezpečnosti vozidiel od značky Mercedes-Benz: 11. augusta 1959 táto značka predstavila nové vozidlá vyššej triedy konštrukčného radu W 111. Ako prvé sériové vozidlá na svete boli vybavené bezpečnostnou karosériou s tvarovo pevným priestorom pre cestujúcich a deformačnými zónami v prednej a zadnej časti. 10. septembra 1959 začala automobilka Mercedes-Benz so systematickými nárazovými skúškami, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou vývoja vozidiel. Výskum bezpečnosti tak vstúpil do novej éry.
Pri prvej nárazovej skúške vo výrobnom závode Mercedes-Benz v Sindelfingene skúšobné vozidlo čelne vráža do pevnej prekážky. Bol to dôležitý technický míľnik, pretože od tohto momentu možno realistickejšie skúmať správanie vozidiel a cestujúcich pri nehodách na základe skúšobných vozidiel a skúšobných figurín.
Nové nárazové skúšky, ktoré vymyslel inžinier vtedajšej automobilky Daimler-Benz, Béla Barényi, dokazujú, že bezpečnostná karoséria v praxi funguje: odbúrava značnú časť pohybovej energie, ktorá sa uvoľňuje pri nehode. V súhre s bezpečnostnými pásmi dokáže ochrániť cestujúcich pred vážnymi zraneniami. Z presvedčivej koncepcie sa stáva štandard v danom odvetví. Automobilka Mercedes-Benz v nasledujúcich desaťročiach určovala čoraz viac takýchto medzinárodných štandardov, čím natrvalo zlepšila bezpečnosť vozidla v prospech všetkých účastníkov cestnej premávky. Kým počas prvých rokov sa konalo iba niekoľko skúšok, nárazová skúška sa od 60. rokov 20. storočia v stále rastúcej miere etablovala ako spoľahlivý nástroj na optimalizáciu a skúšanie bezpečnosti automobilov.
[1]Euro NCAP (European New Car Assessment Programme) je spoločnosťou európskych ministerstiev dopravy, automobilových klubov a zväzov poisťovní. Organizácia vykonáva nárazové skúšky a na základe dostupných bezpečnostných systémov hodnotí ich bezpečnosť.
[2] Výraz rozšírená realita (ang. augmented reality, AR) vyjadruje počítačom podporované rozšírenie vnímania reality.
[3] Výrazom rozšírená realita (ang. virtual reality, VR) sa označuje znázornenie a súčasné vnímanie skutočnosti a jej fyzikálnych vlastností v interaktívnom, virtuálnom a počítačom v reálnom čase vytváranom prostredí.