Hoci by sa mohlo zdať, že v niektorých prípadoch ide o pomerne nové vynálezy, ich história je omnoho staršia.

Klimatizácia, airbagy, navigácia či tempomat – takáto výbava dnes už v autách nie je raritou. Nájdeme ju dokonca aj v lacných kompaktných autách alebo mestských hatchbackoch. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o pomerne nové vynálezy, ich história je omnoho staršia. 

Klimatizácia

Prvá klimatizácia sa objavila ešte pred druhou svetovou vojnou. V Spojených štátoch boli už v roku 1933 dostupné moduly na ochladzovanie vzduchu, určené na inštaláciu do luxusných áut. Od roku 1939 začal svoje autá s klimatizáciou ponúkať americký Packard. Prvé auto s automatickou klimatizáciou sa tiež objavilo v USA. V roku 1964 túto technológiu predstavil Cadillac.

V Európe, zničenej vojnou, bola klimatizácia dlhé roky luxusom. Na začiatku tohto storočia ju mala len necelá tretina áut. Pre porovnanie: v USA už koncom 60-tych rokov jazdila polovica vozidiel s chladiacim systémom. Až v posledných rokoch sa klimatizácia stala súčasťou základnej výbavy nielen pre luxusné autá. Tie dostávajú novšie systémy. V roku 2012 použili v Lexuse LS po prvýkrát Climate Concierge, ktorý využíva prednosti viaczónovej samočinnej klimatizácie v spojení s automatickým riadením systému vyhrievania a chladenia sedadiel, resp. vyhrievania volantu. Využíva 13 senzorov, rozmiestnených v aute a monitoruje teplotu tváre ľudí, sediacich vo vozidle. 

Navigácia 

Prvé navigačné systémy sa vo vozidlách objavili v 30-tych rokoch minulého storočia. Pionierskym riešením bolo Iter Avto, v ktorom bola mapa na zrolovanom papieri, umiestnená v kovovom puzdre. Systém bol spojený s tachometrom, takže s prejdenou vzdialenosťou sa rolka papiera posúvala a ukazovala aktuálnu polohu. Pri výjazde z cesty však musel vodič zastaviť, odstrániť neaktuálnu rolku s mapou a nájsť ďalšiu.

Skutočná revolúcia v navigačných systémoch nastala v 80. rokoch. V roku 1981 spoločnosť Toyota prostredníctvom modelu Celica XX, ktorá bola mimo Japonska známa ako Celica Supra, uviedla na trh prvý počítačový navigačný systém na trhu. Nebol založený na programe GPS, ale na výpočte polohy na základe údajov z tachometra, gyroskopu a akcelerometra. Podobné riešenie, založené na transparentných mapách ručne umiestnených v prístroji, predstavila v tom istom čase Honda. V roku 1987 Toyota v modeli Crown Royal Saloon G predstavila prvú navigáciu s farebným displejom a mapami, nahranými na CD. Na systém, využívajúci softvér GPS, si museli vodiči počkať až do roku 1990, keď ho Mazda uviedla na trh v modeli Eunos Cosmo. Prvým automobilom, ktorý mal túto technológiu v štandardnej výbave, bol od roku 1997 Lexus LS druhej generácie. 

Airbagy

História bezpečnostných vankúšov siaha do začiatkov päťdesiatych rokov 20. storočia. Na tomto vynáleze začal pracovať americký inžinier John W. Hetrick po dopravnej nehode. Aj keď sa nikomu nič vážne nestalo, Američan si stanovil za cieľ vynájsť pomôcku, ktorá by cestujúceho ochránila počas kolízie. V roku 1953 sa mu podarilo vynález patentovať. Je zaujímavé, že v rovnakom čase podobný bezpečnostný systém vyvinul aj nemecký inžinier Walter Linderer.

Hoci vzduchové vankúše testovala vo svojich autách aj automobilka Ford, prvým vozidlom vybaveným airbagom bol americký Oldsmobile Toronado, uvedený na trh v roku 1973. V amerických vozidlách spočiatku platilo, že vozidlo bolo vybavené buď airbagom alebo bezpečnostnými pásmi. Prvým výrobcom, ktorý ponúkal airbag súčasne s bezpečnostnými pásmi, bol Mercedes, ktorý v roku 1980 použil tento bezpečnostný prvok v triede S - konkrétne v modeli W126. Ďalšiu kapitolu histórie dopísali Švédi, keď v roku 1995 zaviedli v modeli Volvo 850 bočné airbagy. Prvé airbagy na ochranu kolien vodiča sa objavili v Európe v roku 2003 vďaka modelu Toyota Avensis – bolo to prvé vozidlo, dostupné s 9 airbagmi. Od roku 2009 musia byť všetky nové vozidlá, predávané v štátoch EÚ, vybavené airbagmi.

Tempomat

Aj toto užitočné zariadenie sa k nám dostalo spoza oceánu. Jeho tvorcom bol nevidiaci vynálezca Ralph Teetor. Američan zle znášal cestovanie autom s právnikom, ktorý nevedomky spomalil zakaždým, keď začal niečo hovoriť. Teetora jeho šoférovanie natoľko rozčuľovalo, že si dal v roku 1948 patentovať vynález, ktorý automaticky udržiava konštantnú rýchlosť auta. O desať rokov neskôr tempomat debutoval v modeloch značky Chrysler. O jeho popularite v USA rozhodla rozsiahla sieť diaľníc a vzdialenosti, ktoré Američania prekonávajú. 

Modernejšie systémy riadenia rýchlosti sa v automobiloch začali objavovať na konci storočia. V roku 1992 predstavilo Mitsubishi v modeli Debonair systém vybavený lidarom, ktorý meral vzdialenosť od vpredu idúceho vozidla a upozornil vodiča, ak sa k nemu nebezpečne priblížil. Nemal však vplyv na rýchlosť auta. O tri roky neskôr zaviedli do modelu Mitsubishi Diamante automat, ktorý znižoval rýchlosť obmedzením prísunu plynu a radením smerom nadol. V roku 1997 dostala podobný systém aj Toyota Celsior, ekvivalent Lexusu LS na japonskom trhu. Prvý adaptívny radar v podobe, akú poznáme dnes – ktorý vysiela radarové vlny – debutoval v roku 1999 v Mercedesoch triedy S a CL. Dnes sa aktívny tempomat postupne stáva štandardnou výbavou vozidla. 

Parkovacie senzory

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa objavili zvukové senzory. Mali uľahčovať život ľuďom, ktorí mali problémy so zrakom. Podnietili aj technikov, aby začali premýšľať nad systémom, ktorý by pomohol vodičom merať vzdialenosť k prekážkam. V roku 1982 predstavila spoločnosť Toyota prvé vozidlo so zadnými parkovacími senzormi – Coronu.

Za rozšírenie tejto pomôcky vo forme, akú poznáme dnes, vďačíme takisto Toyote. Prvým z populárnych áut, vybaveným parkovacími senzormi, bol od roku 2003 Prius. Model bol v Japonsku k dispozícii aj s prvým parkovacím asistentom Intelligent Parking Assist. Mimo Japonska tento asistent debutoval v roku 2006 v modeli Lexus LS.

Aktívny podvozok

Vynálezcom aktívneho podvozku je Citroen, ktorý už v roku 1955 použil v slávnom modeli DS hydropneumatické pruženie. Nový systém zvyšoval komfort jazdy a umožňoval aj nastavenie svetlej výšky auta. Ďalší prelom nastal v roku 1983 vďaka Toyote Soarer. V športovom kupé mal celosvetovú premiéru prvý sériovo montovaný semi-aktívny systém odpruženia pod názvom Toyota Electronic Modulated Suspension. Neskôr sa systém dostal do mnohých modelov Toyoty a Lexusu, napríklad Corolla, Supra alebo limuzíny LS. V súčasnosti sú luxusné automobily vybavené aktívnymi systémami odpruženia, ktoré pomocou radaru skenujú cestu pred vozidlom a prispôsobujú pruženie podmienkam. Je zaujímavé, že aj toto riešenie má už viac ako 30 rokov.

Automatická prevodovka

Prvé pokusy o skonštruovanie automatickej prevodovky boli na začiatku minulého storočia, ale vyvinuté modely buď nemali dostatočnú výdrž, alebo nezaručovali potrebnú dynamiku. Prvú masovo vyrábanú automatickú prevodovku Hydra-Matic začal v roku 1940 do vozidiel Oldsmobile montovať General Motors. 

S rozvojom automobilového priemyslu sa vyvíjali aj automatické prevodovky, roky však boli pomalšie a s vyššou spotrebou paliva ako ich manuálne ekvivalenty. Skutočnú revolúciu priniesla až elektronika v automobiloch a výrobcovia začali súperiť, kto vytvorí modernejšiu konštrukciu. V roku 2002 spoločnosti ZF a BMW uviedli na trh prvú 6-stupňovú automatickú prevodovku a v roku 2007 dostal Lexus LS prevodovku s ôsmimi prevodovými stupňami. O sedem rokov neskôr sa dostal na trh Jeep Cherokee s 9-stupňovou automatickou prevodovkou. V roku 2017 počet prevodových stupňov zvýšil Lexus LC s 10-stupňovou automatickou prevodovkou. 

Hybridný a elektrický pohon 

Prvé auto so spaľovacím motorom a elektromotorom vyvinul Ferdinand Porsche - vozidlo Mixte predstavili v Paríži v roku 1900. Odvtedy pretieklo veľa benzínu, kým hybridná technológia našla široké využitie v automobilovom priemysle. 

Prvým sériovo vyrábaným vozidlom s hybridným pohonom je od roku 1997 Toyota Prius. Skupina výrobcov hybridov sa postupne začala rozširovať – pribudla Honda, Ford... Japonský koncern však zostal na trhu s hybridmi lídrom a týmto druhom pohonu vybavil aj modely Lexus. V roku 2004 predstavila japonská značka model RX, prvé luxusné SUV s hybridným pohonom, o dva roky neskôr model LS 600h, čiže prvý hybrid s motorom V8. Okrem toho v roku 2010 prišiel na trh Lexus CT – prvý hybridný hatchback prémiovej triedy.

Ešte dlhšiu históriu ako hybridy majú autá s elektrickým pohonom. Prvé auto tohto typu sa dostalo do sériovej výroby v roku 1882. Rastúca popularita spaľovacieho motora však mala za následok, že elektromobily sa prakticky vytratili zo scény. Pozornosť tomuto typu pohonu vrátila až v roku 2008 automobilka Tesla so športovým modelom Roadster a o rok neskôr Nissan, prezentujúc Leaf.