Vytvoriť koncept vozidla je vždy neskutočný risk. Prvotný vývoj stojí obrovské peniaze. Navyše je to investícia, ktorá sa nemusí vrátiť. Vízie, ktoré si popíšeme v sérii najúžasnejších konceptov sveta, neurobili dieru do sveta. Nikdy za tým však nestál zlý nápad.

Ak ide o dobré nápady, Dymaxion rozhodne bol jedným z nich. Vlna kritických a kontroverzných udalostí však zariadila, že sa masovej produkcie nikdy nedočkal. Vyrobené boli len tri prototypy, ktoré ale boli plne funkčné.

Raketové začiatky

Píše sa rok 1933 a po celom svete už štvrtý rok prebieha veľká hospodárska kríza. Nedostatok financií, vysoká nezamestnanosť a nárasty cien ľudí doslova ničia. Presne v tomto roku prichádza americký vynálezca Buckminster Fuller na svetovú výstavu do Chicaga.

Spolu s námorným architektom Starlingom Burgessom navrhli Dymaxion, ktorý má všetky predpoklady, aby z neho s dostatkom financií urobili multifunkčné vozidlo do vody i vzduchu.

Dynamic, maximum, tension. To sú slová, z ktorých sa skladá názov auta, ktoré malo zmeniť dejiny. Tento viac ako šesť metrov dlhý kolos bol tvarovaný tak, aby okolo neho čo najlepšie obtekal vzduch. Podobne ako v lietadle.

Tvar nebolo to jediné, čo sa na lietadlo podobalo. Rovnaký bol aj systém riadenia. Zatiaľ, čo všetky autá zatáčajú prednými kolesami, Dymaxion mal otočné to zadné. Správne, vzadu bolo iba jedno koleso. Pri takomto veľkom vozidle poháňanom V8 je to nešťastné riešenie. Automobil sa ľahko ovládal iba v malých rýchlostiach, a tak s ním mohla jazdiť len trénovaná posádka.

Veľký záujem

Dymaxionu sa napriek tomuto nedostatku dostalo veľkej poklony a záujmu. Onedlho po uvedení absolvovalo pretekársku trať v Bronxe, kde stanovilo nový rekord. Ten bol až o 50% rýchlejší ako najlepší dovtedajší čas. Americký maklér ponúkol Fullerovi 5 000 dolárov (približne 90 000 dnešných) ako investíciu na rozbehnutie ďalšieho výskumu a produkcie. S ohľadom na vtedajšiu ekonomickú situáciu išlo o naozaj vysokú sumu. 

O Fullera a jeho Dymaxion sa začali zaujímať aj viaceré automobilky vrátane Chrysleru a Forda. Zaujímalo ich predovšetkým spracovanie aerodynamiky. Walter Chrysler sa dokonca vyjadril, že Fuller vyrobil presne také auto, aké vždy chcel vyrobiť on.

A je to pravda, keďže spoločnosť v tej dobe vyvíjala svoj model Airflow. Rozdiel bol v tom, že Fuller na vývoj potreboval iba štvrtinu peňazí a tretinu času v porovnaní s Chryslerom. Na druhú stranu, Chrysler svoje auto reálne produkoval.

Trpký koniec

Dnes už z histórie vieme, že automobil ako produkčný model svetlo sveta nikdy neuzrel. Mohla za to nielen hospodárska kríza, ale aj niekoľko kontroverzií, ktoré priekopníckemu vynálezu zahatali cestu na výslnie. Prvou z nich bola fatálna nehoda prvého prototypu.

Prototype One mal nehodu priamo na svetovej výstave v Chicagu. Počas predvádzania sa auto prevrátilo a zdeformovaná strecha zabila pretekára Francisa Turnera. Zvyšok posádky, utrpel zranenia.

Toto bola správa, ktorú podávali médiá. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že v skutočnosti sa Dymaxion neprevrátil sám od seba, ale následkom nárazu iného vozidla. To malo patriť jednému z tamojších politikov, ktorý sa chcel priblížiť k vozidlu, nezvládol riadenie a vrazil doňho. Jeho auto bolo odstránené z miesta nehody a informácie zmanipulované. I keď vyšetrovanie nakoniec preukázalo, že dizajn vozidla nehodu spôsobiť nemohol, vozidlu to na mene nepridalo.

Proti produkcií sa postavili aj finančné záujmové skupiny, ktoré hrozili finančnou blokáciou. Vozidlo totiž podľa nich malo potenciál úplne ochromiť doterajší trh s automobilmi, čo by znamenalo obrovské straty pre investorov, ktorí majú svoje peniaze v konvenčnom automobilizme.

Napriek zavrhnutiu vízie sa neskôr Fullerovi dostalo jedného z najväčších uznaní. Od roku 1974 do roku 1983 zastával post svetového prezidenta organizácie Mensa. Spoločnosti, ktorá združuje najinteligentnejšich ľudí sveta.