Diskusia ohľadom ekologickosti elektromobilov je stále silnou témou. Prečítajte si, čo odhalila štúdia nemeckého Ifo a ADAC. Diesel je už dnes v niektorých prípadoch lepší ako elektromobily a slovenská energia je čistejšia ako nemecká.
Článkov ohľadom skutočnej ekologickosti elektromobilov vyšlo na našom webe celkom dosť. Podľa analýzy amerického výskumného ústavu univerzity MIT spred dvoch rokov by elektromobily mali byť ekologickejšou voľbou vo väčšine prípadov, aj keď elektrina pochádza z uhlia. Je totiž všeobecnou pravdou, že elektromobil je iba taký čistý, ako pôvod elektriny, ktorá ho poháňa. Vtedy porovnávali veľké BMW, malé Mitsubishi a elektrickú Teslu. Tá sa umiestnila uprostred.
Elektromobily nie sú všeliek
Situácia sa teda pre elektromobily mierne skomplikovala. Európska únia a ani iné mocnosti pri meraní emisií totiž nevnímajú aspekt pôvodu elektriny a dokonca ani emisie, ktoré vznikajú pri výrobe elektromobilu. Práve tie vedia byť najmarkantnejšie. Podľa najnovšej správy nemeckého inštitútu Ifo (17.4.2019) zapríčiní ťažba lítia, mangánu a kobaltu pre jednu batériu až 15 ton oxidu uhličitého. Tieto emisie však vznikajú lokálne v tretích krajinách, preto nie sú náš problém. Aspoň tak si myslia úrady.
Ešte väčšiu ranu dostali elektromobily, keď výskumníci z Ifo vzali do rúk kalkulačky a začali počítať. Počítali s Teslou Model 3. Vyšli čísla, ktoré prekvapili nielen v súvislosti s elektromobilmi, ale s motorizmom celkovo. Ak by sme totiž zobrali do úvahy priemernú životnosť batérií 10 rokov a ročný nájazd 15 000 km, dostaneme emisie vo výške až do 98 gramov na kilometer. Tieto emisie sú iba rozrátaním emisií vzniknutých pri výrobe batérií. Ifo ešte nezapočítal emisie vznikajúce pri výrobe elektriny. Spolu s nimi už môže elektromobil spôsobovať až 180 gramov CO2 na jeden kilometer. Mercedes-Benz C220 d, ktorý inštitút v teste uvádza ako príklad, vypustí za jeden kilometer iba okolo 112 gramov oxidu uhličitého.
Aby boli výsledky čo najpresnejšie, počítal inštitút s číslami opisujúcimi reálnu situáciu na poli energetického priemyslu Nemecka. Tam ešte stále pochádza až polovica elektriny z fosílnych palív. Slovensko je v tejto "disciplíne" príjemným prekvapením. U nás síce prevláda kontroverzné jadro, no podiel fosílnych palív na výrobe elektriny je len niečo viac ako 31 percent.
Štandardy EÚ sú nesplniteľné
Autori štúdie ďalej kritizujú emisnú politiku Európskej únie, ktorá núti výrobcov áut stlačiť emisie bežných automobilov na 59 gramov na kilometer do roku 2030. Podľa štúdie by to znamenalo, že by naftové automobily museli mať spotrebu 2,2 litra a benzínové autá 2,6 litra na sto kilometrov. Podľa vedcov je technicky nemožné dosiahnuť takúto hodnotu v priebehu jedenástich rokov. Existujú samozrejme alternatívy.
Budúcnosťou Európy je vodík alebo zelený metán, tvrdí štúdia. Ako prestupný bod by mohol poslúžiť zemný plyn. Ten už dnes dosahuje takmer o tretinu nižšie emisie v porovnaní s dieselovými automobilmi. Vodík ako konečná stanica pokroku by mal byť v ideálnom prípade úplne bezemisný.
Výsledky potvrdzujú aj ďalšie výskumy
V roku 2018 prebehol aj výskum nemeckej spoločnosti ADAC, ktorý prináša veľmi podobné výsledky ako výskum Ifo spred niekoľkých dní. Ten sa však na problematiku zameriaval širšie. Porovnal automobily na rôzne palivá celkovo v troch segmentoch. Výsledok? Elektromobily môžu byť ekologickejšie, no dôležité je, aby jazdili na čistú elektrinu.
Pri porovnávaní sa opäť bral do úvahy nájazd 150 000 kilometrov a aktuálny energetický mix Nemecka. Elektromobily získali prvú priečku iba v kompaktnej triede, kde vyrobili 22,5 tony oxidu uhličitého. Naopak, opäť najviac prekvapil výsledok výskumu vo vyššej strednej triede. Tu sa výsledok zhoduje s výskumom Ifo. Najlepšie obstál naftový motor, ktorý vyrobil 33 ton CO2. V tomto prípade stál elektromobil až za 41 tonami oxidu uhličitého.
