Osemdesiatročná Julia Albu prekonala trasu 12-tisíc kilometrov z Kapského Mesta do Londýna na svojej 20-ročnej Toyote Corrola. Vybrala sa za dcérou.

V júli 2017 Julia naštartovala svoju Toyotu Corolla AE92 z roku 1997 a vyrazila zo svojho domu v juhoafrickom Kapskom Meste. Odvážna dáma mala 80 rokov, jej auto, známe na domácom trhu pod názvom Toyota Conquest, rovné dve desaťročia. Vybrala sa navštíviť dcéru, ktorá žije v Londýne. Juliino rozhodnutie vydať sa na cestu dlhú 12-tisíc kilometrov bolo spontánne, ale realizácia zámeru si vyžiadala ročnú prípravu. Cestovateľka si naplánovala trasu východnou časťou Afriky. Získala podporu sponzorov, nadviazala spoluprácu s charitatívnou organizáciou a vytvorila blog, na ktorom priebežne dokumentovala svoju dobrodružnú cestu.

Sama autom cez neznámu krajinu

Aj napriek starostlivému plánovaniu musela Julia čeliť mnohým neznámym faktorom. Na cestu vyrazila sama a jedinou stálicou v meniacej sa krajine bola Tracy, ako pomenovala svoje auto. Po celých 20 rokov ju Tracy ani raz nesklamala, preto Julia verila, že ju bezpečne dovezie do cieľa.  Po roku dobrodružstiev a zážitkov dorazila do Londýna, kde ju vítali ako hrdinku. Auto dala do servisu v predajni Toyoty a Lexusu Currie Motors, aby mechanici pripravili Corollu na spiatočnú cestu. Tachometer vozidla v súčasnosti ukazuje vyše 366 000 najazdených kilometrov. Technici servisu Toyoty v Isleworth potvrdili, že auto je aj po ceste stále v perfektnom stave. Stačilo vyčistiť brzdy, vymeniť brzdový kotúč a upevniť výfuk. 

Kampaň Toyoty

V minulom roku odštartovala Toyota globálnu kampaň Start Your Impossible. Jej cieľom je inšpirovať zamestnancov, partnerov a zákazníkov, aby sa v rámci svojich možností snažili prekonávať obmedzenia a našli odvahu nasledovať svoje sny. Kampaň súvisí s účasťou Toyoty na olympijskom a paralympijskom hnutí ako ich hlavného motoristického partnera. V rámci akcie publikuje príbehy obyčajných ľudí a športovcov, ktorí zvíťazili nad svojím hendikepom. Aj výkon Julie Albu a jej 20-ročnej Corolly patrí k takýmto príbehom.

Keď Julia dorazila do Anglicka, britská pobočka Toyoty ju požiadala o rozhovor:

Čo vás motivovalo k tejto nezvyčajnej ceste?
Raz som sedela doma a počúvala rozhlasovú diskusiu. Hostiteľ programu rozprával, ako verejne známa osoba míňa majetok na autá pre svoje manželky. Ostala som prekvapená a povedala som si - veď to je smiešne! Zatelefonovala som do rozhlasu a povedala som im, že mám 80 rokov a moja Toyota má 20. Spolu máme sto rokov a sme vo vynikajúcej kondícii – natoľko, že sa vyberiem do Londýna navštíviť moju dcéru. Okamžite mi začali húfne telefonovať priatelia s otázkou, či je to pravda. A tak som musela zjesť, čo som si navarila, nuž som odpovedala, že áno. Aj keď som to vôbec nemala premyslené. Môj partner, s ktorým som prežila 33 rokov, zomrel a ja som sa nemohla dostať z depresie. Povedala som si, že ak nazbieram dostatok informácií na zorganizovanie takejto cesty a nadviažem spoluprácu s mojou obľúbenou charitatívnou organizáciou, dám sa na to.

Aké boli najväčšie výzvy počas vašej výpravy?
Jeden z najväčších problémov som musela riešiť na hranici medzi Keňou a Etiópiou. Uvedomila som si, že nemám potrebné množstvo kópií dokladov o vozidle – čosi ako pas pre auto – aby som sa dostala do Etiópie. Spotrebovala som ich viac, ako som plánovala kvôli neplánovanému výletu do Ugandy. Preto som sa musela vrátiť a precestovať 10 hodín do Nairobi, aby som získala novú zásobu dokladov. Našťastie som pristupovala k celej expedícii s predsavzatím, že sa nikde nebudem ponáhľať a naozaj si to užijem.
Ďalším veľkým problémom bolo to, že som nemala peniaze. Ale stretla som množstvo skvelých a pohostinných ľudí, ktorí ma oslovovali prostredníctvom blogu a ponúkali mi po ceste nocľah. Všetci s veľkým záujmom počúvali príbehy o mojej Toyote.

Nastala aj chvíľa, keď ste oľutovali, že ste sa vybrali na takúto výpravu?
Nie, to sa nestalo. Boli chvíle, keď som bola taká unavená z cesty, až som si myslela, že ďalej to už nezvládnem. Ale nikdy som neoľutovala, že som sa na ňu vydala.

Ako ste pripravili na cestu vašu Corollu?
Prvá vec, ktorú bolo potrebné urobiť, bolo nadvihnutie zavesenia, aby sa zväčšila svetlá výška. S tým mi pomohol môj zať, ktorý sa usiloval ponechať takmer všetky originálne súčiastky. Tracy prešla aj kompletným servisom a môj sused mi daroval väčšie pneumatiky. Vedela som, že v aute budem tráviť veľmi veľa času, preto som si vyzdobila kabínu, aby som sa cítila ako doma.

Ako vyzerala Corolla pripravená na výpravu?
Ako sen. Myslím si, že Tracy je najlepšie auto na svete. Všímala som si, čím jazdia ľudia po Afrike. S niektorými z nich som sa rozprávala a nevymenila by som moju Toyotu za žiadne iné auto. Ani raz sa nepokazila a nemala som dokonca ani defekt. Len raz som si myslela, že sa odtrhne koleso, keď som v Ugande zapadla do hlbokej jamy na ceste. Našťastie mi pomohol automechanik na čerpacej stanici a hneď som mohla znova vyraziť na cestu. Zistila som, že v Afrike nič nie je problém. Tie sa začínajú, až keď dorazíte do Európy.

Bola táto cesta motiváciou aj pre ďalšie výlety v budúcnosti?
Áno, určite. Keď sa vrátim, začnem písať dve knižky o mojej výprave – jedna bude z môjho pohľadu a druhá, pre deti, bude z pohľadu Tracy. Už som uzavrela zmluvu s vydavateľom. Pri najbližšej výprave chcem prejsť Afriku po západnej strane, potom znova do Anglicka...a stretnúť sa s kráľovnou!