Prinášame pohľad zvonku na dianie podujatia Tatransky Oldtimer 2018. Vďaka výhre sa na jeden deň do partie veteránistov dostala Renáta Polakovičová.
Prvýkrát v mojom živote sa mi podarilo byť priamou účastníčkou Veterán zrazu z dekády 30-tych rokov, konkrétne Tatranského Oldtimeru 2018, ktorý sa konal symbolicky 7. júla tohto roku. Išlo už o tretí ročník zrazu historických vozidiel. Mne sa však táto možnosť naskytla vďaka môjmu aktívnemu zapojeniu sa do súťaže na Facebooku a samozrejme šťastnej výhre pre mňa a môjho priateľa.
S priamym organizátorom, príjemným pánom Martinom Mladoňom sme sa stretli o deviatej hodine ráno v Tatranskej Lomnici pred hotelom Morava a po našom zoznámení sa som mala možnosť vidieť samotné prípravy aktívnych, krásne dobovo zladených účastníkov na výjazd. Neodradilo ich ani ranné sychravé počasie a húževnato kontrolovali nielen technickú stránku vozidiel, ale aj ich bezchybný vzhľad. Lak sa leštil na každom kroku. Bolo ťažké odtrhnúť zrak od toľkých krásnych historických kúskov. Napokon sa však v presne stanovenom čase o pätnásť minút vyrazilo na cesty.
Tatranský Oldtimer 2018 (1) (25 obrázkov v galérii)
Pre mňa bol určený čierny krásavec, limuzína z roku 1932, s číslom 56 z Bratislavy. Bol to neopísateľný zážitok nastupovať do takéhoto exkluzívneho, cenného vozidla, kde história dýchala svoje príbehy. Mojím osobným šoférom bol príjemný majiteľ pán Schwarz, ktorý ma počas jazdy oboznamoval s "tajomstvami" veteránov. Naša prvá zastávka bola v Ždiari, kde bola výstava naplánovaná do 11:00. Veterány sa zaparkovali pred Ski centrom Strachan. Po vypnutí všetkých motorov to bola priam "horská oáza pokoja". Umocnenie zážitku bolo v samotnom malebnom prostredí hôr, ktoré bolo neopísateľne krásne. Uchýlenie a občerstvenie sme našli v novom Medveďom brlohu Strachan, ktorý, ako inak, nesklamal. Jediné, čo nám nebolo dopriate, bol výhľad na Vysoké Tatry. Bolo to však znamenie, že sa tu máme v budúcnosti vrátiť znova.
Nová trasa smerovala do Popradu. Popri nej bolo možné kochať sa nielen krásou našich krajov, ale aj srdečnými ľuďmi, malými, veľkými, mladými i staršími, ktorí nám neprestajne kývali, fotili, zastavovali sa, odbiehali od svojej práce, len aby mohli v sprievode vidieť "živé dejiny vozidiel". A to sa predsa len dalo vychutnať, keďže sme neprekračovali rýchlosť 30 km/h. Po príjazde do Popradu, na námestie sv. Egídia sa okrem výstavy veteránov konala i Retro módna prehliadka Salónu První Republiky z Brna. Musím priznať, že všetci účastníci boli nádherne zladení a s eleganciou a štýlom predviedli skutočne skvostné módne kúsky. Posilniť sme sa išli obedom v hoteli Satel. Prekvapujúco nás odchytil profesionálny fotograf, zábavný pán Bazala, ktorý nám spravil krásne momentky v jeho športovom veteráne, ktoré zdolalo Le Manche svojou 24 hodinou jazdou v roku 1958. Musím priznať, že sadnúť si do takéhoto "útulného" vozidla bolo priam umenie.
Potom už nasledovala cesta naspäť. Nebol však dôvod na plač, lebo priamo v parku v Tatranskej Lomnici sa o 15:00 hod. konal Concours d´elegance o Pohár primátora Vysokých Tatier. V rámci neho boli postupne nielen predvedené, ale aj so zaujímavosťami predstavené veterány, ktorých bolo viac než 80. Medzitým sa o hudobný zážitok postaral swingový orchester The Fats Jazz Band z Bratislavy. Dobrá nálada veruže nikomu nechýbala.
Tatranský Oldtimer 2018 (2) (22 obrázkov v galérii)
Pre jeden úžasne strávený jedinečný deň ako VIP v tak úžasnom kolektíve veteranistov s ich nestarnúcimi veteránmi vďaka húževnato zanietenému a láskavému pánovi Martinovi Mladoňovi patrí moje veľké " Ďakujem." Nedá sa opísať slovami, ako čarovne okúzľujúce to všetko bolo. Naozaj platí to, že je jedenkrát lepšie vidieť, ako stokrát "čítať".
Renáta Polakovičová
Foto: Marian Bazala