Bratislava dostala tú česť postarať sa o čerešničku na torte počas najvýznamnejších tohoročných veteránskych pretekov na Slovensku a v Česku. Tou čerešničkou bol cieľ a štart na Hviezdoslavovom námestí, ktoré bolo tri dni centrom tejto krásnej udalosti. Slovenská časť pretekov vysoko prekvapila svojou kvalitou všetkých účastníkov. Ale poďme po poriadku. Štartovalo sa vo štvrtok o 6. hod. spred budovy aeroklubu v Prahe. A tu sa Pražáci nevyznamenali. Na budovu Českého autoklubu zabudli vyvesiť slovenskú vlajku. To je, ako keby na olympiáde za Martikánom neviala žiadna vlajka. Škoda, je to maličkosť, ale nás, Slovákov, to poriadne dojalo.
Trať prvej etapy bola náročná, merala 381 km a v 53-stránkovom itinerári bolo 265 prejazdných bodov. Veru, bolo kde zablúdiť. Prví šťastlivci v úmornom teple prichádzali na cieľovú rampu po 16. hod. 1000 míľ nie je len prehliadka veteránov, ale preteká sa v duchu tradície, tak ako v rokoch 1933 až 1935, kedy sa išli prvé ročníky. Každá posádka má stanovený prejazdný čas, ktorý musí dodržať a veru, nebolo to jednoduché. Ide sa po cestách 2. až 3. triedy, ktoré musia byť kľukaté a v krásnej malebnej krajine. Pohárik šampanského na cieľovej rampe má zázračný blahodarný účinok. Škoda, že bol len jeden a nie celá fľaška.
Šup na hotel, večer je perfektná recepcia v Pálffyho paláci. V piatok ráno štart o 8. hod. a čaká nás bonbónik - jazda pravidelnosti na Pezinskej Babe. Idú sa dve samostatné jazdy a jazdec s najmenším rozdielom času vyhráva. Mnohým chytili sadze z výfuku a išli ako zmyslov zbavení, ale nebolo to o rýchlosti, ale o presnosti. Piatková etapa mala 173 km, itinerár mal 44 strán a 209 prejazdných bodov. Žiadna oddychovka, hlavne vo vojenskom priestore na Záhorí to bolo makačka. Konečne Pezinský zámok s obedom a teraz len šup pod Hviezdoslava odovzdať stroje. Zajtra sa ide do Prahy.
Do poslednej etapy s dĺžkou 406!!!!!! km s 59-stránkovým itinerárom v ruke a s 295 plánovanými prejazdnými bodmi štartujeme o 7. hod. Ešte pred prechodom cez hranice nás čakajú v Marianke dva bonbóniky. Prvý je prejazdné veteránske múzeum. Asi jediné múzeum na svete, kde nevystupujete z áut a za jazdy len slintáte a pozeráte na krásne stroje.
Keď sa jazdci vynadívali a poutierali si brady, tak po 500 metroch ich čakal slalom na čas. A veru, niektorí aj kolesá skoro povyzúvali. Hurá, cieľ skúšky je za nami a teraz smer stovežatá, možno stihli nájsť a vyvesiť v Prahe aj slovenskú zástavu. Okolo 19. hod. tých šťastnejších čaká rampa pred Národným technickým múzeom. Veru, mnoho strojov vypadlo, jazdilo sa v horúčavách a hlavne ojničné ložiská začínali klepať, a to znamenalo stop...
A kto vyhral? Všetci, čo došli do cieľa. Nedá sa menovať všetkých, bolo ich cez 80. Bolo príjemné v cieli počúvať od bratov z druhého brehu Moravy: „Slováci sa zas vytiahli, tá slovenská časť bola fantastická.“ Ďakujem zvlášť firme PPA Controll, bez nej by to nešlo!!!
A toto bola najšikovnejšia šoférka, ktorá zvládla celú trať sama.
Text a foto: Marián Bazala
