Dva motory, dve prevodovky a šialená porcia výkonu. Toto upravené Lupo má toľko koní, že bez problémov predčí aj Bugatti.
Supervýkonných úprav sme videli na trhu už veľa. Asi najznámejším menom medzi priam nechutne prehnanými úpravami je texaská spoločnosť Hennessey. Najvýkonnejšími sériovými autami sú zase štandardne automobily Bugatti a Koenigsegg. Nikto by však nečakal, že sa medzi tieto hyperšporty raz dostane malé a nenápadné Lupo.
Volkswagen Lupo je mestské auto nemeckého koncernu, ktoré sa na trhu príliš neujalo. Do predaja sa dostalo ako náhradník pôvodného modelu Polo. Na konci deväťdesiatych rokov Polo veľmi narástlo, a tak sa dostalo do nasledujúceho segmentu. V pôvodnej kategórií malých áut tak vznikla medzera, ktorú vyplnilo Lupo. Auto sa však vyrábalo len krátkych 7 rokov. Od roku 1998 do roku 2005, kedy ho nahradil model Fox.
Pôvodná najsilnejšia motorizácia poskytovala výkon 92 kW, ktorý dosahoval benzínový agregát 1,6 16V GTI. Keď si predstavíme, že auto, ktoré váži menej ako 1000 kg, dokáže ísť až 205 km/h, ide o celkom strašidelné čísla. Toto všetko však platilo len dovtedy, kým sa na auto nepozrela úpravcovská spoločnosť DOP Motorsport. Tá dokázala postaviť Lupo, ktoré sa bez problémov dokáže postaviť už spomínaným výrobcom hyperšportov. I keď pravda je taká, že s Lupom má spoločnú asi už len karosériu.
Ako to teda spravili? Pod kapotou malého auta sa nachádzajú dva motory z Golfu R. Dvojlitrové preplňované TFSI motory sa podarilo vyladiť až na 671,6 kW. Každý z nich je s kolesami prepojený dvojspojkovou DSG prevodovkou. Oba motory aj prevodovky fungujú nezávisle od seba. Bimoto konfigurácia poháňa separátnymi agregátmi zadnú a prednú nápravu.
Jazdiť na tomto aute ale vôbec nie je jednoduché. Keďže ide o následnú úpravu určenú na preteky v zrýchlení, ovládateľnosť auta nikto neberie do úvahy. Neexistuje žiadna riadiaca jednotka, ktorá by motory a prevodovky aspoň trochu zladila. Práve preto sa môže stať veľmi jednoducho neovládateľným. Dokopy má až 1343 kW.
Nedostatočnú ovládateľnosť dokazuje aj záznam z pretekov na štvrť míle, ktoré auto prešlo za 9,2 sekundy a dosiahlo pri nich maximálnu rýchlosť 260 km/h. Ani obrovské pneumatiky však nedokážu na cestu preniesť neuveriteľnú silu. Ďalšou prekážkou sú aj aerodynamické vlastnosti. Pri tomto type použitia to však ani nie je až tak podstatné. Dvojmotorové úpravy sú ojedinelým javom, no jedna "profesionálnejšia" sa v minulosti v koncerne VW už odohrala. V roku 2007 upravila spoločnosť MTM model Audi TT tak, že doňho namontovala dva motory. Malo síce iba 626 kW, ale dalo sa s ním skutočne jazdiť.
