Na vývoji autonómneho riadenia dnes pracuje množstvo automobiliek a veľkých hráčov automobilového priemyslu. Výnimkou nie je ani spoločnosť ZF, ktorá nás krátko previezla na vozidle, schopnom autonómnej jazdy štvrtého stupňa.
Vozidlo už nemalo volant ani pedále. Keďže však ide o testovací prototyp, tak bolo vybavené joystickom, ktorým možno prevziať kontrolu a núdzovým červeným tlačidlom na prerušenie jazdy v prípade krízovej situácie.
Jazda so štvrtým alebo piatym stupňom v reálnej premávke je podľa ZF vzdialená ešte dekádu, jej využitie vidí v uzavretých oblastiach, napríklad pri letiskách alebo v rámci areálu priemyselného podniku. Viac sa preto sústredí na vylepšenie dnes využívaného 2. stupňa autonómnej jazdy.
V roku 2021 chce na trh priviesť stupeň 2+. Nebude vynikať vyšším rozsahom rýchlostí a ani neprinesie prelomové zmeny, skôr sa ZF snaží o vylepšenie zážitku vodiča. Ten už nebude musieť mať ruky na volante, sledovať ho bude kamera a systém sám vyhodnotí, či je bdelý, sleduje premávku a je pripravený zasiahnuť.
Novým zážitkom má byť aj komunikácia s vozidlom, ktoré šoférovi napríklad oznámi, že sa chystá zmeniť jazdný pruh a predbehnúť pomalšie vozidlo hneď, ako to bude možné. Lepšiu predstavu o fungovaní systému poskytuje nasledujúce video.
Príprava na autonómnu jazdu nie je len o schopnosti vozidla, ale aj o komforte pasažierov. Už sme videli množstvo dizajnových štúdií interiéru, ktoré často pripomínali obývačku, či pracovnú kanceláriu. Posádka si však možnosti interiéru neužije, pokiaľ sa pri jazde necíti dobre.
Nevoľnosť na zadnom sedadle pri vybavovaní mailov, alebo čítaní knihy nie je rozhodne zriedkavým javom. Problémom je nesúlad medzi pohybom, zachyteným v strednom uchu, a tým čo vidia oči. ZF preto buduje systém, ktorý v prvej fáze dokáže pomocou (termo)kamier vyhodnotiť nastupujúce príznaky nevoľnosti ako studený pot, bledosť a nevoľnosť.
V druhej fáze sa systém pokúsi vyhodnotiť, ako veľmi zle je pasažierovi. Nasleduje tretia fáza. V nej systém koná kroky v snahe predísť nevoľnosti pomocou zvukových signálov a rozsvecovaním svetielok v zornom poli pasažiera. Šofér tak sluchom a zrakom identifikuje, do ktorej strany vozidlo zatáča.
Tretí spôsob upozornenia na zákrutu je haptický signál. V tomto prípade malé zariadenie vysiela vlny, ktoré cíti pasažier na ruke ako jemné brnenie. Všetko, o čom píšeme, sme si mohli vyskúšať na trenažéri, či to funguje aj v praxi, nedokážeme posúdiť. Zatiaľ v tom jasno nemá ani ZF, keďže vývoj celého systému je v rannej fáze.
