Vozidlá z Mladej Boleslavi mali úspech aj mimo klasickej cesty. Napríklad motocykle Laurin & Klement poslúžili v prípade potreby na pohon menších poľnohospodárskych strojov. Stačilo vymeniť kožený remeň, poháňajúci zadné koleso za dlhší, siahajúci až k príslušnému stacionárnemu stroju. V Mladej Boleslavi boli vyrábané tiež elektrocentrály s naftovými motormi L & K systému Brons alebo upravenými pohonnými jednotkami automobilov. V roku 1912 zamierili na pole mohutné motorové pluhy Excelsior P4 so štvorvalcom L & K. Počas prvej svetovej vojny ponuku rozšíril menší model, ktorý využívala tiež armáda - okrem terénnych úprav bojísk ťahal delá. Materský koncern Škoda v Plzni produkoval tiež traktory a ďalšiu poľnohospodársku techniku s okrídleným šípom v logu.
Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia bol stále v Československu nedostatok kompaktných, ľahkých a obratných viacúčelových motorových vozidiel so zvýšenou priechodnosťou terénom. Mladoboleslavská automobilka reagovala na konkrétny dopyt československého ministerstva poľnohospodárstva, ale zohľadnila aj nároky pracovníkov v lesnom hospodárstve, možnosť nasadenia v povrchových baniach a v neposlednom rade pri vojenských útvaroch. V čase panujúcej studenej vojny stáli armádne požiadavky za mnohými podobnými projektami, hoci ich navonok maskovali "krycie" civilné názvy.
Projekt Škoda typ 998 „Agromobil“ bol schválený na realizáciu v januári 1961. Vývoj prebiehal spoločne v mladoboleslavskej automobilke, vtedy oficiálne nazývanej „Automobilové závody národní podnik“ (AZNP), a v Českej zbrojovke Strakonice, známej skôr výrobou strelných zbraní, bicyklov a motocyklov značky ČZ. Vzhľadom na vyťaženosť kapacít AZNP tam mala prebiehať aj samotná produkcia. Tri prototypy, dokončené v marci 1962, však pochádzali z Mladej Boleslavi a účelne využívali rad komponentov sériových automobilov Škoda.
Vozidlo Škoda typ 998 „Agromobil“ s pohonom 4x4, redukciou, uzávierkami oboch nápravových diferenciálov a s nájazdovými uhlami 45 ° vykazovalo vysokú priechodnosť terénom. Sklopenie rámu čelného skla redukovalo celkovú výšku na 1410 mm.
Škoda typ 998 „Agromobil“ bolo len 3470 mm dlhé a 1700 mm široké kompaktné vozidlo so samonosnou karosériou s valníkovou nadstavbou, ktorú - rovnako ako dvojmiestnu kabínu pre vodiča a spolujazdca - kryla plachta. Ložná plocha valníka, ležiaca 700 mm nad vozovkou, merala na dĺžku 1980 mm a na šírku 1590 mm, vnútorná výška nákladového priestoru s objemom 3,9 m3 až k plachtovej streche predstavovala 1240 mm. Dve pozdĺžne lavice pre celkom osem sediacich zvýšili celkovú kapacitu "Agromobilu" na 10 osôb.
Čelné sklo, vyklápané v celistvom ráme smerom vpred, umožnilo znížiť výšku vozidla z 1940 mm na 1410 mm. "Agromobil" sa tak mohol ľahšie pohybovať napríklad v lese, alebo ho bolo možné takto transportovať letecky v prípade vojenského nasadenia. Veľmi dobrú priechodnosť terénom zaistil rázvor iba 1900 mm v kombinácii s krátkymi prevismi karosérie, značnými nájazdovými uhlami (vpredu aj vzadu zhodných takmer 45°) a svetlou výškou 290 mm, pri plnom zaťažení 230 mm. Všetky kolesá boli nezávisle zavesené, predné lichobežníkové aj zadné vlečné ramená dopĺňali skrutné tyče odpruženia.
V priestore medzi sedadlom vodiča a spolujazdca se nachádzal pozdĺžne uložený, kvapalinou chladený štvorvalec s objemom 1221 cm3 a s výkonom 45 k (33 kW) z užitkového vozidla Škoda 1202. Dvierka kabíny bolo možné odstrániť a nahradiť popruhmi.
Radový, kvapalinou chladený štvorvalec OHV z úžitkového vozidla Škoda 1202, populárny "Stejšny" (1961 - 1973), bol uložený pozdĺžne za prednou nápravou, v priestore medzi sedadlami vodiča a spolujazdca. Zdvihovému objemu 1221 cm3 zodpovedal výkon 45 k (33 kW), na štvorstupňovú manuálnu prevodovku nadväzovala "redukcia" s prevodovým pomerom pre cestnú prevádzku 1,30 a v teréne 2,28. Rozvodovka zadnej nápravy bola vybavená uzáverou diferenciálu, rovnako tomu bolo u pripojiteľnej prednej nápravy. Okrem pohonu 4x4 disponoval "Agromobil" tiež vzadu vyvedeným hriadeľom pohonu prídavného zariadenia pre prácu na poli alebo v lese. Z pohotovostnej hmotnosti 936 kg pripadalo na zadnú nápravu 46%, pri povolenom celkovom zaťažení 1736 kg išlo o 56%. Kolesá dostali pneumatiky rozmerov 6,00-16.
Kompaktná, v teréne veľmi obratná Škoda typ 998 „Agromobil“ mala valníkovú nadstavbu s krycou plachtou a nákladným priestorom 3,9 m3 (1980 x 1590 x 1240 mm). Napriek pozitívnym výsledkom testov nedošlo k sériovej výrobe.
Dva prototypy boli skúšané u uvažovaného výrobcu ČZ Strakonice, tretí automobil Škoda typ 998 "Agromobil" zostal k dispozícii mladoboleslavskej automobilke. Absolvoval 79 dní náročných dynamických skúšok. Celkom prešiel 29 953 km, najvyššiu rýchlosť dosiahol vyhovujúcich 89 km/h. Oveľa dôležitejší bol výsledok porovnávacieho testu, uskutočneného vojenskou skúšobňou. Vlastnosti prototypu Škoda typ 998 "Agromobil" v teréne boli vyhodnotené ako dobré, predbehli sovietsky GAZ 69, vtedy štandardné vybavenie armád Varšavskej zmluvy. Napriek tomu sa špeciál typ 998 "Agromobil" v systéme centrálne riadenej ekonomiky nedočkal sériovej výroby, zrejme aj vinou chýbajúceho rozhodnutia na strane československej armády.
Širšej verejnosti sa kompaktný bezkapotový valník predstavil až v piatok 29. januára 1965. Práve vtedy mal premiéru československý filmový muzikál "Kdyby tisíc klarinetů" s protivojnovou tematikou. Vojenské komando v dvoch "Agromobiloch" na plátne stíha pacifistického zbeha, stvárneného 26-ročným Jiřím Menzelom. Ten si - čoby talentovaný režisér - o dva roky neskôr prevzal Oscara za snímku "Ostro sledované vlaky." Unikátny prototyp Škoda typ 998 "Agromobil" sa v súčasnej dobe nachádza v zbierke mladoboleslavského Škoda Múzea, podobne ako ďalší motorový hrdina muzikálu "Kdyby tisíc klarinetů" - o desať rokov starší ľahký terénny automobil Škoda typ 973 "Babeta".
