Väčšina ľudí si pod testovaním bezpečnosti pravdepodobne predstaví len nárazové testy. Tie však prichádzajú na rad až v neskorších štádiách celého vývoja bezpečnosti vozidla. V čoraz väčšej miere sa počas procesu testovania, na ktorého konci má byť päť hviezd Euro NCAP, uplatňujú počítačové simulácie. Dá sa povedať, že určujú správny smer vývoja vozidla, ktorý potom nárazové skúšky potvrdzujú alebo optimalizujú.

Na bezpečnosť sa myslí od samého začiatku vývoja vozidla. Už prvé hlinené modely sa skenujú a v počítači prekladajú množstvom bodov, kriviek a plôch, na ktorých základe sa následne vytvárajú prvé konštrukcie konceptu. Nasleduje zaťažovanie jednotlivých prvkov konštrukcie pomocou simulácií.

Po finálnom odsúhlasení dizajnu exteriéru a interiéru sa v počítači skonštruuje kompletne celé vozidlo, a to do najmenších detailov. Pomocou simulačných modelov sa následne virtuálne preveria všetky záťažové stavy a optimalizujú sa relevantné vlastnosti vozidla ako tuhosť, pevnosť, správanie pri nárazoch alebo napríklad aj životnosť a akustika.

Testovanie na „saniach“

Nosná časť automobilu sa vyvíja tak, aby v spolupráci so zádržnými systémami čo možno najlepšie chránila posádku. Karoséria musí v určitých oblastiach dobre pohlcovať nárazovú energiu – teda cielene sa deformovať – a zároveň byť na ostatných miestach dostatočne pevná pre ochranu vnútorného priestoru. Niektoré vonkajšie diely musia navyše spĺňať kritériá ohľaduplného správania sa voči zraniteľným účastníkom premávky, napríklad voči chodcom.

Nárazovými skúškami prechádzajú tak celé automobily, ako aj niektoré diely – napríklad v prednej časti vozidla je to kapota alebo kryt nárazníka. Tie sa v prípade skúšok pre ochranu chodcov testujú takzvanými impaktormi, ktoré imitujú časti tela chodca.

Cieľom je vytvoriť poddajnú štruktúru, ktorá pri prípadnom strete chodca čo najmenej poraní. Pri vývoji novej generácie modelu Fabia inžinieri tieto impaktory na auto a jeho časti vystrelili viac ako dvestokrát. Každému jednotlivému testu pritom predchádza približne 140 virtuálnych simulácií, ktoré danú súčiastku optimalizujú.

Ešte vyšší počet virtuálnych skúšok prebieha pri klasických crashtestoch, kde na jednu fyzickú previerku pripadá asi tisíc počítačových simulácií. "S každou ďalšou generáciou modelov sa tento počet ďalej zvyšuje, ale napriek tomu podrobíme nárazovým testom v každej fáze vývoja niekoľko desiatok áut. Na špeciálnych saniach sa testuje pevnosť a výdrž zádržných systémov a skúša sa, či airbagy fungujú optimálne pre všetky druhy figurín a pri rôznych typoch nárazov. Každý zo vzduchových vakov tak počas statických skúšok vystrelíme približne tristokrát," popisuje Dušan Podzimek, projektový manažér bezpečnosti vozidiel midsize/MEB v technickom vývoji Škoda Auto.

Štyri oblasti bezpečnosti

Špecialisti rozdeľujú automobilovú bezpečnosť do štyroch oblastí: bezpečné riadenie, aktívnu, pasívnu a ponárazovú bezpečnosť.

Prvá skupina zahŕňa napríklad signalizovanie nezapnutých pásov alebo rozoznávanie únavy šoféra. Práve tu sa už čoskoro očakáva ďalší bezpečnostný posun: vozidlá budú vybavené interiérovými kamerami, ktoré dokážu vyhodnotiť, či sa človek plne venuje riadeniu alebo či vo vozidle nie je zamknuté dieťa. V budúcnosti môžeme v tejto oblasti očakávať systémy, ktoré budú v reálnom čase komunikovať s dopravnou infraštruktúrou alebo mapovými podkladmi.

"Do druhej skupiny radíme asistenčné systémy, ktoré sa kolíziám snažia aktívne predchádzať – napríklad automatické brzdenie pred autom, chodcom či cyklistom, udržiavanie vozidla v jazdnom pruhu a podobne. V najbližšej dobe dostanú autá ďalšie radary, napríklad tie, ktoré uvidia takpovediac za roh do križovatky. Tým sa postupne blížime k autonómnym vozidlám," hovorí Podzimek.

Keď sa už zrážke nedá zabrániť, autá sa snažia aspoň o minimalizovanie zranení účastníkov premávky. To je tá často spomínaná pasívna bezpečnosť: deformovateľné vonkajšie časti a naopak tuhá kabína, ktorá zabezpečuje dostatočný priestor pre prežitie, k tomu zádržné systémy ako bezpečnostné pásy s obmedzovačmi sily a napínačmi, airbagy, detské sedačky alebo hlavové opierky.

Medzi ponárazové prvky patrí spolupráca so záchranármi po nehode. Už dnes má každé novo vyrobené auto tlačidlo SOS a systém, ktorý po aktivácii zádržných systémov dokáže sám zavolať na linku 112 a dispečerom poslať polohu vozidla, rýchlosť pri náraze i počet pripútaných pasažierov. V budúcnosti sa budú posielať aj informácie ako pulz šoféra, obraz z interiérovej kamery alebo stav nabitia akumulátora elektromobilu.

Ako na päť hviezd? Aj rozsiahlou výbavou

Minimálna povinná bezpečnostná výbava pre skúšky Euro NCAP vychádza samozrejme z homologačných predpisov. To by však nestačilo. Vozidlá osahujú najlepšie päťhviezdičkové hodnotenie aj vďaka najmodernejším technológiám z oblasti bezpečnosti: okrem čelných a predných bočných airbagov nechýbajú záclonové hlavové airbagy pre predné i zadné rady sedadiel alebo po novom centrálny airbag, ktorý sa rozbalí uprostred medzi hlavami šoféra a spolujazdca. Po novom sa vo vozidlách objavujú aj dvojité napínače bezpečnostných pásov, ktoré sú účinnejšie ako kolenný airbag.

"V blízkej budúcnosti budú požadované čoraz vyspelejšie bezpečnostné systémy, ktoré svoju zádržnú funkciu prispôsobia rôznym telesným rozmerom či hmotnosti a veku človeka. Vďaka komunikácii Car2Car si budú autá medzi sebou posielať varovanie: auto vpredu stratilo kontrolu nad jazdou, pozor na nákladné vozidlo alebo motorku mimo pruh v protismere a podobne. A vozidlo bude na situáciu samo reagovať. S príchodom autonómnych vozidiel, ktoré budú ponúkať relaxačné polohy sedadiel alebo možnosť ich otáčať, sa zádržné systémy presunú práve do sedačiek," avizuje Podzimek budúcnosť.

Viete, že I.

Od roku 2025 bude súčasťou hodnotenia Euro NCAP varovný systém pre šoféra, ktorý ho upozorní, že v aute nechal dieťa alebo psa? Očakáva sa, že vozidlo najskôr upúta pozornosť blikaním a húkaním, v druhom kroku zavolá na spárovaný telefón a prenesie na neho obraz z interiérovej kamery, v treťom kroku už zavolá na linku 112.

Viete, že II.

Na svojom aute máte bezpečnostnú súčiastku, ktorá sa volá podrážadlo? Nájdete ho za predným nárazníkom a väčšina ľudí by ho pravdepodobne označila za dolný spojler. Tento diel je však v prednej časti auta z celkom iného dôvodu.

Ukrytá je tam totiž najčastejšie plastová (občas aj plechová) súčiastka, ktorej úlohou je v prípade stretu podraziť chodcovi nohy. Cieľom je dosiahnuť to, aby bolo telo človeka čo najrýchlejšie vrhnuté na kapotu, ktorá náraz patrične stlmí. Je dôležité, aby podrážadlo nebolo príliš tvrdé a aby neublížilo nohám človeka. Pritom musí byť odolné a pevné.