"Rýchlosť ešte nikoho nezabila. To, čo vás dostane, je keď sa zrazu stanete statickí." - Jeremy Clarkson

Ľudstvo vo svojej podstate nebolo nikdy fyzicky konštruované na také rýchle cestovanie, aké dnes poskytuje cestovanie autom. Ak automobil zastaví neprirodzene prudko, naše telo nezostáva bezo zmeny. Následky aj naoko neveľkého nárazu môžu byť pre telo významné. Toto všetko sa s vami môže stať počas nárazu.

Vnútorné orgány môžu naraziť

Pohyb automobilu je plynulý. Aj keď vaše telo vyzerá, že sa nehýbe, v skutočnosti každá molekula v automobile má presne takú rýchlosť ako aj auto samotné. Ide o rýchlosť voči zemi, ktorá je relatívna. Ak vaše auto prudko zabrzdí nárazom, energia vo vašom tele s vami stále hýbe smerom dopredu. Ak aj telo zastaví, vnútornosti narazia o telesnú schránku a môžu sa poudierať. Takýto náraz vo vnútri tela môže spôsobiť roztrhnutie čriev, otras mozgu alebo vnútorné krvácanie.

Kľúčna kosť sa zlomí

Za účelom zvýšenia bezpečnosti v automobiloch sa od devätnásteho storočia inštalujú bezpečnostné pásy. Postupom času sa stali povinnými. Je pravda, že pás dokáže napáchať aj škodu. Pri veľmi silných nárazoch vás dnešné pásy strhnú a zatlačia naspät do sedadla. Počas nehody vám týmto škbnutím môžu zlomiť kľúčnu kosť. V horších prípadoch aj zranenie rebier a prípadný pneumotorax. To je zranenie, kedy zlomené rebro pretrhne dutinu obklopujúcu pľúca a v nej sa začne hromadiť vzduch. To vám znemožní nádych. Napriek všetkému však treba myslieť na to, že bez zapnutého pásu by ste pri takomto náraze skončili v márnici.

Kĺby trpia asi najviac

Počas nárazu nás chráni záchranný pás. Ten sa však postará jedine o torzo. Vaše ruky, nohy a hlava však ostávajú stále voľné a "nebrzdené." V prípade nárazu ich teda nič nezastaví a letia dopredu. Zatiaľ, čo hlavu zastaví krk, nohy a ruky budú letieť naprieč automobilom až pokým nenarazia do palubnej dosky. To môže mať za následok zranenie krčnej chrbtice, kĺbov a zlomenie končatín.

Aj psychika si odnesie svoje

Obete nárazu, ktoré vyviazli žívé, v takmer všetkých prípadoch zaznamenali dva poznatky. Prvý sa týka pamäte. Počas traumatizujúcej situácie ľudská pamäť pracuje inak ako bežne. Náš mozog ukladá viac vnemov a vo väčšej  miere. Výsledkom nadmerného ukladania informácií je takzvaný "slow-motion" efekt. Obete nehôd si po samotnom incidente vybavujú celú situáciu ako v spomalenom zábere.

Ďalším fenoménom je tunelové videnie a počutie. Počas nárazu mozog do tela vyšle obrovskú dávku adrenalínu. Následkom toho vidíme aj počujeme oveľa lepšie, ale iba v jednom smere. Počas nehody môžete vidieť po okrajoch rozmazane alebo počuť jeden konkrétny zvuk silnejšie ako ostatné. Typickým príkladom je vlastný tlkot srdca. I keď zlepšené počutie a videnie znie ako nejaká superschopnosť, takéto sústredenie na jeden bod je počas nehody negatívom. Môže sa stať, že si kvôli tomu nevšimnete ďalšie prichádzajúce auto alebo požiar.

Podľa spoločnosti Autoklub Slovakia Assistance dokáže človek vďaka dnešným prvkom bezpečnosti prežiť náraz do 80 km/h bez väčších problémov. Každý náraz vo vyššej rýchlosti je už predovšetkým súhrou bezpečnosti auta a okolností nárazu.