Vývoj dvojmiestneho športového vozidla sa začal na jar v roku 1956. Raritný automobil Škoda 1100 OHC poháňa vpredu pozdĺžne uložený radový štvorvalec s dvoma vačkovými hriadeľmi v hlave valcov. So zdvihovým objemom 1089 cm 3 dosahuje výkon 92 koní pri 7700 otáčkach/min. Otáčkové maximum leží na hranici 8500/min. V dobe svojho vzniku oslnil špičkovým litrovým výkonom 85 k/l. Pôvodne spaľoval vysokooktánový letecký benzín, prúdiaci do dvoch karburátorov československej značky Jikov, neskôr nahradených talianskymi karburátormi Weber.
Pretekársky automobil s rázvorom 2200 mm, vonkajšími rozmermi 3880 x 1430 x 964 mm a s karosériou z veľmi ľahkého sklolaminátu váži iba 550 kg, vďaka čomu vyniká razantným zrýchlením a maximálnou rýchlosťou 190 až 200 km/h, v závislosti od zvoleného stáleho prevodu.
Verejnú premiéru a zároveň prvé víťazstvo si automobil Škoda 1100 OHC, riadený skúseným jazdcom továrenského pretekárskeho tímu, Miroslavom Fouskom, pripísal v júni 1958 na mestskom okruhu v Mladej Boleslavi. Do kokpitu týchto špeciálov sadali tiež ďalší pretekári, ktorí dosahovali úspechy nielen na domácich športových podujatiach, ale aj v zahraničí. Vzhľadom na neľahkú politickú situáciu na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia sa však účasť pretekárskeho auta z Mladej Boleslavi obmedzila na súťaže v socialistických krajinách.
Po dvojici otvorených vozidiel s laminátovou karosériou, vyrobenej na konci roka 1957, nasledovali v roku 1959 dva uzavreté automobily Škoda 1100 OHC Coupé s karosériou z hliníkových plechov. Pri rozmernejšom kupé sa podarilo dosiahnuť veľmi nízku hmotnosť 618 kg a zachovať vysokú rýchlosť. Obidve kupé boli neskôr zničené pri haváriách v civilnej premávke. Odborníci reštaurátorských dielní Škoda Múzea ale v súčasnej dobe intenzívne pripravujú znovuzrodenie Škody 1100 OHC Coupé na základe dochovaného podvozku a agregátu jedného z nich.
Zdroj: TS Škoda
