
ORTV Tatry oslávila už 10. výročie, pod Tatrami sme sa už zišli jubilejný raz. Za tých desať rokov sme prešli skoro všetky tatranské cesty aj necesty nielen u nás, ale aj v Poľsku.

Vyštverali sme sa na Kráľovu hoľu, Chopok, Lomnický štít a mnoho ďalších kopcov, navštívili sme Štrbské pleso. Táto rallye má svoje čaro. Okrem iného je to najlepšia akcia, čo sa týka starostlivosti o bruchá jazdcov. V Rakúsku existuje jedna súťaž, pri ktorej na štarte odvážia súťažiacich a posádka, ktorá priberie najviac, súťaž vyhráva. Podobne je to aj tu. Každú hodinu stojíme v dedinke, kde sa o nás domáci postarajú. Dokonca ide s nami pojazdný bufet s pivom, kofolou, napolitánkami a oškvarkovým alebo mastným chlebom. Môžeme sa napchať do prasknutia!!!

Pripadáme si ako v rozprávke o Jankovi a Marienke, keď ich striga napchávala do prasknutia.

Teraz sa Jaro stará o zničenie našich krásnych figúr. Veru, darí sa mu to.

Toho roku bol ten oškvarkový chleba fantastický. Ale poďme k meritu veci. V stredu je klasický raut v Paľkovej vile.

A tu začína veľká žranica.

Predstavovanie nových strojov.

Mne sa osobne páčil Horch z roku 1938. Jazdec prišiel až z Rakúska. V dezolátnom stave ho kúpil na Ukrajine. Horch slúžil cez druhú svetovú vojnu na vyťahovanie vetroňov do vzduchu. Auto bolo pevne pripútané k zemi, nemalo zadné blatníky a miesto kolies malo valce s lanom, za ktoré boli pripútané vetrone.

Keď som sa majiteľa spýtal, či to takto zrenovovali v Rakúsku, prekvapil ma odpoveďou: „...nie to jedna malá česká firma 30 mesiacov na ňom makala..! Krásna práca."

Štvrtok ráno vyrážame smer Čertovica, Brezno, Čierny Balog.

Tu sa ideme voziť na úzkokoľajke.

Slniečko svieti, sme nažratí, po obede ťažko odfukujeme spolu s parnou mašinkou. Krásne milé dve hodinky v skanzene. Po 16-tej vyrážame asi na najkrajšiu etapu tohoročnej ORTV. Čierny Balog - Hriňová.

Začiatok vedie po trať, na ktorej sa idú preteky do vrchu, tak Triumphu pekne podkurujem. Krásna krajinka a krásna cesta až do Hriňovej.

Tu nám dievčence za jazdy hádžu do áut syr a chleba, aby sme do večere vydržali. Chvályhodný počin..Potom nuda do Zvolena, kde nocujeme. Večeru zapíjame čajom, a tak nám zachutil, až nás boleli hlavy. Bol to tatranský čaj od 45 až do 72 percent. To bol teda dunihlav. Ráno sa dajako zliezame na zvolenskom námestí.

O 11-tej vyrážame na trať. Hlava už nebolí.

V jarku zaujímam polohu ostreľovača a cvakám.

B. Bystrica - neskorá desiata a jazda pravidelnosti.

Hurá, kolóna sa hýbe smer Donovaly,

Po 33. km zas tlačíme do našich gebúľ "obedisko".

Dole do kúpeľov Lúčky sa nejako zgúľame. Kúpeme sa a niektorí ako ja, sa napchávajú škvarkovým chlebom. Máme na kúpalisku vlastný bufet, to sme ale frajeri!!!

Ešte absolvovať dva merané úseky a ide sa spať. Meraný úsek sme mali zajazdiť za 13 sek a ja som ho dal za 12.98, čo je o dve stotinky menej. Najlepší výsledok dňa. Nejako sa šuchceme na štart, tak už tam naberáme pol hodinové meškanie.

Po 12. km stojíme na námestí v Lipt. Hrádku. Ja nestojím, to betónové námestie, ktoré sme otvárali pred x-rokmi, je samá žula, žiadny stromček, nemusím. Fúúúj.. Ja letím ďalej do Východnej na farmu, kde kecám s domácimi družstevníkmi.

Viete o tom, že každý deň odchádza z Liptova kamión s 10 000 litrami mlieka do Talianska a Francúzska? Tam lepšie platia! Zaujímavý fakt. Na dolniakoch nechovajú družstevníci žiadne kravičky. A na horniakoch áno, alebo lepšie využívajú európske fondy. A čo to vlastne za bielu žbrndu pijeme? Keď to kvalitné mlieko vyvážame na západ? Po hodine konečne prichádzajú prví veteránisti.....

...stoja v rade do strmého vrchu ako vojaci, prehrievajú sa im motory. Aspoň mi pekne zapózujú...

Všetci sú hore. Ja prchám na Štrbské pleso.

Po ceste si odjazdím za plnej premávky jazdu do vrchu na presný čas.

Pokiaľ prídu ostatní, stíham obed na preplnenom mravenisku menom Štrbské pleso. Idem fotiť v lesíku, na zdravom vzduchu čakám, tak si tam pospávam. Prvé ide Porsche, nestíham cvaknúť, ale ďalší Triumph už stíham mačkať spúšť.

Teraz ste mali vidieť fotky krásne naklonených áut a nevidíte nič, lebo sa mi 1500 fotiek zázračné stratilo z počítača. Neviem ako, ale boli všetky fuč! A boli medzi nimi aj fotky z búrky, ktorá nás prekvapila na Jochách. Večná škoda. Na Jochách nás okrem nášho milovaného bufetu čakali dva družstevné bufety s ich vlastnou produkciou, prevažne syra. Boli to pochúťky. "A nenažerieš sa???" Večer nasledovala zábava.

Veru ani z toho nemám ani jednu fotku. Odhalili sme sochu a počúvali sme s otvorenými ústami spev M.Babjaka.

Ešte rozdať poháre a hajde domov. Nadväzujem na tradíciu, mám najmenší rozdiel časov, ale keďže mám mladé auto, má len 59 rokov, vďaka koeficientu vyhráva posádka, ktorá má auto staré 89 rokov.

Nevadí. V Mikuláši bolo klasicky super.

Pribral som asi 2 kg. ORTV je Rallye inclusive extra!!!