Autosuv.sk

Ostatné

Test: Hyundai i10 je zameraný do mesta. Zo škatuľky vytŕča podvozkom

Všetko v malom mestskom Hyundai i10 "kričí", že patrí do mesta, akurát podvozok sa nebráni ani ľahko športovému tempu.
Test: Hyundai i10 je zameraný do mesta. Zo škatuľky vytŕča podvozkom

Počas jesene minulého roka sme spoznali novú tvár Hyundaiu i10. Práve predná časť je z pohľadu dizajnu najvýraznejšia a podľa nás aj najkrajšia. Novým prvkom sú okrúhle LED denné svetlá, vložené do prednej masky, ktorá je trochu širšia v pomere k veľkosti auta v porovnaní s ostatnými modelmi Hyundai. Spolu so svetlami a kapotou so štvoricou menších prelisov tvorí vydarený predok.

Pohľad zboku odhaľuje mierne klesanie kontrastnej čiernej strechy. Za jej nalakovanie v odtieni Phantom Black si treba priplatiť 500 eur, odmenou je oživenie vzhľadu auta najmä pri bočnom pohľade. Zadná časť je podľa nás najfádnejšia bez detailov, ktoré by nás výraznejšie zaujali.

Interiér na nás zapôsobil vzhľadom na veľkosť a cenu auta nadštandardne. Za multifunkčný volant, dotykový displej a použité materiály by sme sa nehanbili ani v drahšom aute. Prístrojový panel, kombinujúci tradičné analógové ukazovatele a malý displej, vyzerá dobre a vôbec sme nesmútili za čisto digitálnym prístrojovým panelom. Z hľadiska priestoru je na tom malé mestské auto dobre. Už pri pohľade zvonku je jasné, že nejde o vozidlo vhodné pre dlháňov, prípadne objemnejších jedincov. Na druhej strane nižšie postavy sa zmestia nielen za volant, ale aj na zadné sedadlá. Konštruktéri to dosiahli posunutím zadných sedadiel dozadu až za C-stĺpik. Nevýhodou tohto riešenia je nižší komfort vystupovania, okrem C stĺpika pritom ešte prekáža aj nižšia hrana strechy, takže pozor na hlavu. 

Posunutím sedadiel dozadu mierne trpí aj kufor, podľa nás však ide o veľmi rozumný kompromis. Radšej zmenšiť kufor a pretrpieť menej pohodlné vystupovanie zo zadných sedadiel, ako trpieť nedostatkom priestoru počas dlhšej jazdy. Plató v kufri treba otvárať ručne, zväčšuje sa tým nakladací otvor. Nezvyknutí na takéto riešenie sme ho pravidelne zabudli zatvoriť, a potom nám zavadzalo v spätnom zrkadle. 

Vozidlo má jednoznačné zameranie - jazda v meste a prekonávanie krátkych trás. Tomu sú prispôsobené aj sedadlá bez výraznejšieho bočného vedenia. Po naštartovaní tlačidlom sa spod kapoty ozval atmosférický benzínový štvorvalec. Výkon 62 kW na papieri pre malé auto nevyzerá zle, ale prípadné predbiehacie manévre posádke zdvihnú adrenalín. Niežeby neboli možné, ale treba si ich dobre pripraviť, načasovať a hlavne podradiť aspoň na tretí prevodový stupeň. S prevodovkou sme boli vo všeobecnosti spokojní. Odstupňovanie je vzhľadom na parametre motora a zameranie auta dobré. Kvalita radenia prevodových stupňov je dobrá s výnimkou spiatočky, pri ktorej radení páka prevodovky nie vždy ochotne skočí do správnej pozície. Na piatom stupni sa dá jazdiť už v rýchlosti mierne nad 50 km/h, v takomto prípade je zrýchlenie auta prakticky nulové, ale motor má aj v týchto nižších otáčkach dosť sily, aby nestrácal tempo v miernom kopci. Ak sa náhodou vyberiete na diaľnicu, treba počítať s celkovou vyššou hlučnosťou od motora aj prúdiaceho vzduchu. Motor pri 130 km/h točí približne 3 700 otáčok a pri tomto tempe so vypýta v priemere 6,5 l benzínu.

Aj keď je Hyundai i10 zaškatuľkovaný ako mestské vozidlo, niečím z tejto škatuľky vytŕča. Konkrétne podvozkom, ktorý je primerane pohodlný, ale hlavne zvláda prekvapivo vysoké tempo s veľkým pokojom - stabilitou. Na mieste (priečna nerovnosť v bode, v ktorom sa zákruta láme), kde tradične testujeme odskočenie zadnej nápravy, si malý Hyundai počínal veľmi suverénne. Zadok zostával stabilný aj pri rýchlostiach nad povolený limit a to isté nemôžeme tvrdiť o mnohých drahších, väčších a rýchlejších autách.

Na záver ešte pridávame priemernú spotrebu v teste 5,7 l. Zapadá do intervalu papierovej spotreby 5,1 - 5,8 l. Dvíhali ju najmä diaľnice, mimo mesta sme jazdili s predbiehaním a trápením motora za 5,0 l, takže pokojnejšia jazda aj hlbšie pod 5 l je možná. Manuálnu prevodovku by sme brali v prípade, ak chceme s autom občasne jazdiť aspoň trochu svižnejšie. Do mesta, kde je auto určené, by nám zrejme viac pasovala pohodlnejšia 5-stupňová automatizovaná manuálna prevodovka. Bez jej vyskúšania tu však zatiaľ nechávame otáznik. 

Značka a model                                        Hyundai i10
Motor                                                        benzínový atmosférický štvorvalec 1,2 l
Prevodovka/počet stupňov                      manuál/
Celkový výkon kW(k)/pri otáčkach           62(84)/6 000
Krútiaci moment Nm                                117,6/4 200
Spotreba v teste l                                      5,7
Zrýchlenie z 0-100 km/h s                         12,6
Cena od/verzia/testovaný model eur         8 890/11 690/14 980

Obrázky

Tagy

Pokračovať v čítaní