V polovici roku 2018 sme spoznali víťaza ocenenia Car Design Award v kategórii koncept. Radovať sa mohli dizajnéri Hondy vďaka modelu Urban EV Concept. V tom čase zaujal malý elektromobil najmä kombináciou retro štýlu a moderných technológií. Urban EV Concept nebol len marketingovým ťahom a cvičením pre dizajnérov, čoho dôkazom je sériový nástupca Honda e. Sériové vozidlo už nemá tak vycibrený dizajn, je oblejšie, ale zachovalo si rovnaký štýl. Hlavne však po vzore konceptu disponuje modernými riešeniami, ktorými vytŕča nielen v segmente malých vozidiel.
Honda e je na pohľad malé mestské auto. Po otvorení predných dverí vysúvateľnou kľučkou, prípadne zadných dverí dobre maskovanou kľučkou prekvapí slušným priestorom. Vzadu nenájdete tri mikro miesta, ale dve plnohodnotné miesta. Dvojmetroví borci by asi nesúhlasili a ťažko hľadali miesto pre nohy, pre konfekčné postavy je to však aj vzadu v poriadku. Honda všetko podriadila priestoru v kabíne a radšej mu obetovala kufor, ktorý v mestskom aute až tak nepotrebujete. Akurát zadné operadlo mohlo byť delené.
Pred vytiahnutím nabíjacieho kábla treba najskôr stlačiť tlačidlo vedľa.
Hlavným pútačom vo vnútri je palubná doska s displejmi, tiahnucimi sa cez celú jej šírku. Displej, nahradzujúci klasický prístrojový panel, sa ovláda jednoducho z volantu. Dvojica displejov vpravo sa ovláda dotykovo a veľmi pripomína ovládanie telefónu. Skratky pre často používané aplikácie a funkcie si možno vytiahnuť na bočné strany plochy. Aj keď sa systém zdá zložitý a možno jeho spoznávaním tráviť dlhé minúty, základné funkcie obslúžite rýchlo, jednoducho, intuitívne. Reakcie na dotyk sú v porovnaní s telefónmi výrazne pomalšie.
Jednou z naj noviniek je určite použitie kamier a displejov namiesto zrkadiel. Na stranách palubnej dosky sú displeje, nahradzujúce vonkajšie spätné zrkadlá. Do veľkej miery eliminujú slepý uhol. Vozidlo vidíte ešte v "zrkadle" a v tom istom momente ho už periférne vnímate vedľa seba. Kamery sa nám osvedčili aj pri výjazde z vedľajšej cesty na hlavnú. Niekedy sa stane, že hlavná a vedľajšia cesta sa spájajú pod nešťastným uhlom, kedy priamemu výhľadu z miesta vodiča prekáža zadný stĺpik a v zrkadle tiež nevidno vozidlá na hlavnej ceste. Kamery sú v tomto prípade výrazne lepším, aj keď nie dokonalým riešením. Stále tam existuje "slepé miesto", ale je to výrazne lepšie v porovnaní s klasickými zrkadlami.
Kamery netreba nastavovať pri výmene šoféra. Či ste dlháň alebo krpec, na displeji vidíte rovnaký záber. Samozrejme, ak niekto preferuje trochu iné nastavenie zrkadiel, môže si ich prispôsobiť. Obraz na displeji bol celkovo veľmi dobrý. Najmä v zlom počasí bol výrazne lepší, ako sme zvyknutí. Kamery sa udržiavali čisté a vysoký kontrast pomáhal dobre rozoznávať vozidlá za nami. Ešte aj počas šera mal obraz veľmi blízko jasnému dňu. Akurát s klesajúcou intenzitou denného svetla začínal mierne zrniť.
Vnútorné spätné zrkadlo malo dve polohy. V prvej to bolo klasické spätné zrkadlo, v druhej opäť displej s obrazom z kamery. Po aktivovaní kamery z neho zmiznú zavadzajúce hlavy spolujazdcov. Na zrkadle možno nastavovať jas, uhol zobrazenia okolia a za tmy ho možno stmaviť, aby neoslepovalo posádku. Kamera zadného zrkadla sa za zlého počasia špinila. Aktivovaním zadného stierača sa však automaticky čistila.
Zadná kamera sa občas zahmlievala, prípadne špinila. Pre vyčistenie stačilo aktivovať stierače.
Aj keď na nás na začiatku zapôsobila Honda e množstvom "nového", na konci testu sme spomínali na úplne iný aspekt, ešte dôležitejší. Mestský elektromobil nás totiž presvedčil hlavne jazdnými vlastnosťami. Je v celku pohodlný, ľahko sa šoféruje, čo je v meste dôležité. No hlavne je prekvapivo rýchly. Žiadne škatuľkovanie typu "malá mestská krabička" tu neplatí, lebo na ceste, a aj v zákrutách si to Honda e bez problémov rozdá s oveľa väčšími autami. Batérie, ukryté v podlahe, znižujú ťažisko a jazdným vlastnostiam pomáha aj rovnomerné rozloženie hmotnosti na nápravy. Najskôr sme si všimli prekvapivú stabilitu auta pri bočnom vetre na diaľnici, a potom suverenitu pri prejazde zákrut. Keď škrtneme športové autá, tak sa malý elektromobil môže rovnať v zákrutách prakticky s čímkoľvek, čo jazdí na našich cestách. "Sklopiť uši" musí až na rovinkách a v rýchlych zákrutách, kde ju obmedzí maximálna konštrukčná rýchlosť 145 km/h. Okamžité zrýchlenie a veľmi slušný výkon 113 kW z nej robia napriek pomerne vysokej prevádzkovej hmotnosti 1 617 kg (vrátane vodiča 75 kg) veľmi mrštné auto, s ktorým je radosť predbiehať.
Z pohľadu jazdných vlastností je teda malý elektromobil plnohodnotné auto, s ktorým by sme si užili aj dlhé trasy, keby ho neobmedzoval dojazd. Ten limituje Hondu na prímestské a mestské použitie. Po diaľnici prejde na jedno nabitie len 120 km, v meste a okolí približne 170 km. Nabitie na 80 % pri použití rýchlonabíjačky zaberie asi 30 minút. Domáce nabíjanie zo zásuvky do 100 % zaberie výrazne dlhší čas až takmer 19 hodín. V skutočnosti nám stačilo maximálne 12 až 14 hodín nabíjania, inokedy len 6. Batériu totiž bežne do nuly človek nevybíja. Celková spotreba v teste dosiahla 20,7 kWh, čo nie je až tak málo. Pokazilo ju veľké množstvo kilometrov strávených na diaľnici, ale aj užívanie si schopností elektromotora. Pri pokojnejšej jazde sme dokázali zraziť spotrebu bez problémov niekde medzi 13 až 15 kWh.
Nová Honda e je mestský predátor. Okrem elektrického pohonu ju na to predurčuje jej veľkosť a manévrovacie schopnosti. Vďaka pohonu zadných kolies mohli konštruktéri Honde dovoliť výraznejšie posunúť maximum natočenia kolies. Výsledkom je výborný polomer otáčania na kolesách 4,3 m (karoséria 4,6 m). V meste má svoje opodstatnenie aj ovládanie vozidla jedným pedálom. Funkcia sa aktivuje tlačidlom na stredovom tuneli. Šofér potom ovláda s výnimkou núdzového brzdenia vozidlo plynovým pedálom, keďže po jeho odľahčení auto výrazne spomaľuje a rekuperuje elektrickú energiu. Ak niekomu tento štýl jazdy nevyhovuje, tak si môže nastaviť stupeň rekuperácie páčkami pod volantom. Praktickým riešením pri častom vystupovaní a nastupovaní v meste je aj automatické naštartovanie auta po sadnutí za volant s kľúčom vo vrecku. Už stačí iba stlačiť tlačidlo "D" na stredovom tuneli a vyraziť.
Na záver musíme konštatovať, že Honda e je veľmi príjemné auto, s ktorým je radosť jazdiť. Úsmev by nám nezamrzol ani pri pohľade na dojazd. Veď môže slúžiť ako druhé auto do rodiny pre jazdu v meste. Horšie je to už pri pohľade do cenníka, keďže cena nemá nič spoločné s druhým a teda lacnejším autom, ale zodpovedá skôr prvému a pomerne luxusnému. Na druhej strane je pravdou, že japonská novinka sa to snaží aspoň čiastočne kompenzovať výbavou a modernou technikou.
