Suzuki Ignis patrí medzi najmenšie vozidlá, ktoré sú k dispozícii s pohonom všetkých kolies. My sme dostali na test model s pohonom prednej nápravy, teda vyslovene mestskú verziu. Dôvodom pre test bola nedávna modernizácia. Zmeny sa tradične prejavili na dizajne, ale dotkli sa aj pohonnej jednotky. Modernizovaný model spoznáme najľahšie podľa výraznejšej prednej masky, kde výrobca nešetril na chrómovej výzdobe. Zmenený je aj celý predný nárazník, ktorý zvýrazňuje kontrastná šedá farba. Zadný nárazník je rovnako prepracovaný a má rovnako kontrastné lakovanie.
Interiér
Interiér Ignisu je v mnohom pre Suzuki typický. Sedadlá aj dvere rozhodne nepôsobia mohutným dojmom, v malom Ignise to však tak nekričí, ako v prípade rozmernejších súrodencov. Interiér pôsobí príjemným dojmom, aj keď materiály nepatria medzi drahšie. Vypracovanie je na dobrej úrovni a palubnú dosku oživuje kontrastný pás, tiahnuci sa cez jej celú širku.
Malý Ignis sa dodáva výlučne s atmosférickým benzínovým štvorvalcom 1,2 Dualjet s mild hybridnou technikou. Práve tej sa dotkla modernizácia najviac. Štartér-generátor, spojený s motorom prostredníctvom remeňa, slúži na rekuperáciu energie, ktorú teraz ukladá do batérie s vyššou kapacitou. Zmeny na mild hybridnom systéme šofér počas jazdy nemá ako postrehnúť, rozdiel môže teoreticky zbadať akurát v spotrebe. My sme pri presúvaní Slovenskom tradične nevynechali ani diaľnice, ktoré rozhodne nie sú domovom pre Ignis. Spotreba sa tu pohybuje od 6,0 až do 6,7 l. Motor točí pri 130 km/h presne 3 500 otáčok a v kopcoch na piatom prevodovom stupni nevládze. Práve to je príčina vyššej diaľničnej spotreby.
Dobrá dynamika aj spotreba
Výkon vozidla 61 kW vzhľadom k nízkej hmotnosti pod 1 000 kg rozhodne nie je nízky. Dostupný je však až vo vysokých otáčkach, čo pri motore bez turba nie je žiadnym prekvapením. Na treťom prevodovom stupni sa na Ignise výborne predbieha, malé mestské auto je veľmi agilné, keď treba. Ak šofér upustí od svižnej jazdy, tak motor ukáže svoju úspornejšiu stránku. Jazdiť pod 5 l nie je vôbec problém.
Jediným výraznejším mínusom Ignisu je vyššia hlučnosť v kabíne. Konštruktéri šetrili na hmotnosti a zrejme aj na izolačných materiáloch. Na diaľnici sa strieda zvuk motora s aerodynamickým hlukom. Pri nižších rýchlostiach zas do popredia vystupuje hluk od pneumatík, ktorý počuť aj pri jazde na suchom a čistom asfalte. S riadením sme boli spokojní a platí to aj pre podvozok, ktorý hltal nerovnosti bez toho, aby vozidlo strácalo stabilitu. Kulisa manuálnej prevodovky je presná, pozor si treba dať akurát pri snahe o veľmi rýchle preradenie. Na páku netreba zbytočne tlačiť, ale dať jej o chlp viac času a zapadne na správne miesto. Nám sa snaha o rýchle radenie vypomstila najmä pri radení spiatočky, kedy sme asi dvakrát nedotlačili páku do správnej polohy.
Suzuki Ignis je malé ľahké auto s hranatým výzorom, ktorý nemusí všetkým vyhovať, zvlášť jeho zadná časť. Prekážať môže jeho hlučnosť pri dlhších trasách, na ktoré nie je stavaný. Páči sa nám, že sa na ňom dá jazdiť dynamicky aj úsporne, podľa toho, čo v danej chvíli preferujete. Medzi malými autami Ignis jednoznačne vytŕča dynamikou. Výrazne to zlepšuje celkový dojem a spomedzi mestských áut ho radíme na najvyššie priečky.
