Stačí, aby jedno z 20-tich áut malo adaptívny tempomat, a už dôjde k potlačeniu kaskádovitého efektu. Ako mimoriadne efektívne sa v premávke ukazuje spojenie autonómneho riadenia a komunikácie medzi autami.
Komunikácia medzi autonómnymi autami môže výrazne prispieť k plynulosti premávky. Ukazuje to aj praktický test Michiganskej univerzity. Od autonómnych áut na jednej strane nemôžeme čakať zázraky. Keď je na ceste príliš veľa áut a pridá sa k tomu nehoda, tak sa jednoducho dopravnej zápche nevyhneme. Na druhej strane dopravná zápcha často vzniká pre nedisciplinovanosť, či nepozornosť vodičov a takisto pre ich neskoré reakcie. Príkladov je mnoho. Stačí jazdiť menej plynulo a následne kvôli tomu prudšie zatlačiť na brzdy a okamžite sa dostaví kaskádovitý efekt. Vodič vzadu reaguje vždy až na rozsvietené brzdové svetlá, prirátajme k tomu reakčný čas a v konečnom dôsledku musí spomaliť ešte výraznejšie, ako vozidlo vpredu, aby znovu natiahol odstup na bezpečnú vzdialenosť. Takto to pokračuje reťazovou reakciou a už desiate auto v poradí je prinútené úplne zastaviť.
Pracovníci Michiganskej univerzity chceli zistiť, ako si s takouto situáciou poradí autonómne auto, ktoré komunikuje s ostatnými vozidlami a okolitou infraštruktúrou. Na cesty vyrazil tím z univerzity v ôsmich autách, ktoré medzi sebou komunikovali a jedno z nich brzdilo autonómne. Počítač na palube spracovával komunikáciu s ostatnými vozidlami a zároveň ovládal brzdy. Tím s touto skupinou áut jazdil za sebou v hustom rade rýchlosťou 88 km/h. Jeden zo šoférov začal brzdiť a v sérii pokusov vždy zatlačil na brzdový pedál o niečo tvrdšie. Nakoniec šoféri vzadu reagovali prudkým brzdením až sa opreli o bezpečnostné pásy. Autonómne auto dostalo informáciu o brzdení v momente, keď prvý vodič zatlačil na brzdový pedál a okamžite aj reagovalo. Brzdenie bolo plynulé a tak jemné, že by sa na palube nerozliala ani šálka kávy. Za všetkým bola časová rezerva vďaka výmene informácií. Pozitívny efekt jedného autonómneho auta sa prejavil automaticky aj za ním, keďže všetky vozidlá vzadu zvládli situáciu jemným brzdením, ktoré už nevytváralo kaskádovitý efekt. Plynulejšia jazda autonómneho auta priniesla aj úspory v spotrebe. Autonómne vozidlo bolo o 19 % úspornejšie a zároveň prinieslo aj 7 % úsporu vozidlám, jazdiacim vzadu za ním.
Podobný experiment pred rokom uskutočnil aj tím Ilinoiskej univerzity. Ten ukázal, že už obyčajný adaptívny tempomat dokáže čiastočne eliminovať efekt, ktorý vedie k postupnému zastaveniu kolóny. Ďalším výsledkom bolo, že na potlačenie kaskádovitého efektu stačí, aby jedno auto z 20 malo funkcie čiastočne autonómenho auta. Spojenie autonómneho riadenia a komunikácie medzi vozidlami môže v budúcnosti výrazne dopomôcť k plynulejšej premávke.