Testovanie rýchlych áut, napríklad Bugatti Veyron, mnohým pripadá ako sen. Bezpochyby ide o nesmierne zaujímavú prácu, v ktorej nechýba množstvo adrenalínu. Loris Bicocchi sa testovaním rýchlych áut živí. V nedávnej minulosti prispel k vývoju Bugatti Chiron, predtým testoval aj Koenigsegg CCX, Pagani Zonda, či Lamborghini Countach. Najsilnejší zážitok sa mu však spája s Bugatti Veyron. Spomína naň vo videu pod článkom. Písal sa rok 2002 alebo 2003, Loris si to už presne nepamätá. Takmer všetci vo vývoji sa sústredili len na motor a prevodovku. Zvyšok auta bol v tom čase len prostriedkom na otestovanie motora.
Testy prebiehali na talianskom okruhu Nardó. Ide o 12,5 km dlhý ovál. Ideálne miesto na testovanie vozidla, dosahujúce rýchlosti 400 km/h. Klopené zákruty nútia šoféra v nízkych rýchlostiach otáčať volantom do opačnej strany. V rýchlosti 240 km/h dosiahne vozidlo vo vonkajšom pruhu tzv. neutrálnu rýchlosť. Šofér pri nej nemusí točiť volantom a vozidlo opisuje na klopenej trati správny oblúk. Pri vyššom tempe už musí šofér točiť volantom do zákruty. Pre vnútorné pruhy sú tieto rýchlosti podstatne menšie. Pruhy sú štyri a ich celková šírka je 16 m. So stúpajúcou rýchlosťou sa aj hladký asfalt mení na dráhu plnú nerovností a vozidlo doslova skáče po trati. Šofér pritom dáva zabrať pneumatikám a celý čas má vytočený volant do strany. Pre lepšiu predstavu si pozrite staršie video Top Gearu (poskakovanie auta si možno všimnúť v čase od 4:25).
Loris Bicocchi išiel po trati ešte o poznanie rýchlejšie ako páni z Top Gearu potom, ako ho inžinieri požiadali o rýchle kolo. Pri rýchlosti 360 km/h už musí šofér počítať s bočným preťažením 0,3 až 0,35 G, čo nie je pre auto "zdravé", ak sa tak deje neustále počas zdolávania 12 km okruhu. Technici sa v tom čase pasovali s rastúcou teplotou motora a po jednom rýchlom kole požiadali Lorisa o ďalšie dve rýchle po sebe idúce kolá. Na konci druhého z nich ukazoval tachometer 390 km/h, hneď zas 398 km/h a hodnoty sa neustále menili v tomto rozmedzí. Spôsobené je to spomínanými nerovnosťami trate, ktoré sa prejavia vo vysokých rýchlostiach. Auto stráca kontakt s cestou a kolesá sa chvíľami točia rýchlejšie.
Nasledujúce udalosti sa zbehli v priebehu okamihu, ale na ich opísanie treba podstatne dlhší čas. Najskôr krátky pískavý zvuk, následne výbuch. Ľavá predná pneumatika explodovala, rozbila predný blatník a ten "zobral" so sebou aj prednú kapotu. Tá následne rozbila predné okno na "miliardu kúskov". Vozidlo sa dotklo ľavou zadnou stranou múru a došlo k zničeniu ľavej zadnej pneumatiky a zavesenia kolesa. Okrem toho sa rozbilo bočné okno. Loris predpokladá, že ho rozbil pri náraze prilbou. Celé sa to udialo v zlomku sekundy. Zúfalá situácia nabrala na obrátkach, keď Bugatti nereagovalo na stlačenie brzdového pedála. Na tachometri takmer 400 km/h, brzdy po náraze nefungujú a šofér cez rozbité okno a vypáčenú prednú kapotu nič nevidí.
Ako spomaliť v takomto prípade auto? Loris Bicocchi prišiel s okamžitým riešením a priblížil sa autom k zvodidlám a dotkol sa ich bočnou stranou. Z vozidla unikal olej, ktorý sa na rozpálených častiach auta chytal horieť. Trenie o zvodidlá doslova prizváralo dvere a nedali sa otvoriť. V návale adrenalínu sa ich Lorisovi podarilo vykopnúť a ani nevie, či už auto úplne stálo, keď sa z neho snažil dostať. Vďaka šťastiu a dávke svojho umenia vyviazol s modrinami. Vo finále pritom samotné brzdenie o zvodidlo nebolo žiadnou "prkotinou". Vozidlo ovládané jedným kolesom v rýchlosti takmer 400 km/h sa muselo jemne oprieť bokom o zábrany. Ak by došlo k šmyku a pretočeniu, hrozil náraz a následné vymrštenie do vzduchu s množstvom sált a pravdepodobným preskočením zvodidiel.
Na záver ešte dve zaujímavosti. Neskôr po incidente poslali zástupcovia okruhu Nardó do Bugatti faktúru za opravu zničených zvodidiel na dĺžke 1 800 m. Brzdná dráha dlhá takmer dva kilometre, to muselo šoférovi pripadať ako večnosť. O schopnostiach testovacieho jazdca svedčí druhá zaujímavosť. Pri plnej rýchlosti takmer 400 km/h jazdil vo vzdialenosti jednej stopy od zvodidiel, teda asi 30 cm. Šoféri na ceste väčšinou spomalia a idú krokom, keď majú obísť prekážku vo vzdialenosti 30 cm, Loris to zvládol v inom tempe. Video s celým jeho rozprávaním je na konci článku. K dispozícii sú aj anglické titulky.
