"Dôležité nie je, či prejdeme na BEV (batériové elektromobily) alebo FCEV (vodíkové elektromobily). Naším nepriateľom je uhlík. To je dôvod, prečo by sme mali všetci práve teraz premýšľať o spôsoboch, ako znížiť CO2," povedal Akio Toyoda, šéf Toyoty v januári 2024 a ohlásil aj "Veľký projekt vývoja motorov".
Toyota sa na budúcnosť nepozerá cez jedinú technológiu, ale hľadá rôzne riešenia pre rôzne situácie. Japonský výrobca totiž dodáva vozidlá aj ľuďom, ktorí nemajú prístup k elektrickej energii, a aj tu potrebuje riešenie.
Okrem klasických batériových elektromobilov vyvíja aj vodíkové elektromobily, tiež spaľovací motor na vodík a iné alternatívne palivá. Potenciálnych riešení je veľa a jedným z nich je aj zachytávanie CO2 zo vzduchu.
Problémom sú vysoké náklady a nízka efektivita týchto systémov. Otázkou tiež je, kedy bude mať výroba a prevádzka takéhoto zariadenia pozitívny dopad na CO2 v atmosfére. Koľko emisií teda vznikne pri výrobe, prevádzke a neskoršej recyklácii zariadenia a koľko CO2 reálne zachytí z ovzdušia? Budúci vývoj môže priniesť zlepšenie a systémy zefektívniť natoľko, že sa masovo rozšíria.
Toyota vyvíja tiež systém na filtrovanie CO2 zo vzduchu, ale využíva pritom spaľovací motor v autách. Treba upozorniť, že vývoj je v rannej fáze a v tejto chvíli má ďaleko k sériovému využitiu, prekonáva však niektoré problémy systémov, ktoré zachytávajú CO2 z atmosféry.
"Zariadenia na zachytávanie CO2 z atmosféry zvyčajne využívajú ventilátory na nasávanie vzduchu a teplo na uvoľnenie CO2, všetko to vyžaduje energiu. Kľúčovým bodom systému H2 Corolly je, že využíva existujúci prívod vzduchu a teplo z motora," vysvetľuje Toyota vo svojej správe.
Filtre na zachytávanie CO2 testuje Toyota vo svojom pretekárskom vozidle Corolla H2. Ide o dobre známy projekt, v rámci ktorého nasadil japonský výrobca do vytrvalostných pretekov vozidlo so spaľovacím motorom na vodík. Toto vozidlo má takmer nulové emisie CO2 (k minimálnej tvorbe dochádza pri spaľovaní motorového oleja). Teraz Corolla H2 pri jazde nielenže netvorí CO2, ale ho ešte aj zachytáva z atmosféry a rozkladá.
Na obrázku je číslom 1 označené miesto prvého filtra. Slúži na zachytenie CO2 pri nasávaní vzduchu do motora. Za jednu sekundu pri pretekárskom tempe prejde cez filter až 60 l vzduchu, z ktorého zachytáva CO2.
Miesto druhého filtra je označené číslom 2. Nachádza sa v tesnej blízkosti prietoku motorového oleja, ktorý ho zohrieva. Odpadové teplo z motora týmto spôsobom zohrieva filter a pri prekonaní teploty 60°C dochádza k oddeleniu CO2, ktoré následne putuje do nádoby s kvapalinou (označená číslom 3), kde dôjde k jeho rozloženiu.
Toto elegantné riešenie musí na ceste k sériovej podobe prekonať niekoľko problémov. Slabou stránku je nutnosť častej výmeny filtrov a tiež nízka efektivita. Najskôr sa pre lepšiu predstavu pozrime, koľko CO2 vypúšťa vozidlo so spaľovacím motorom. Ako príklad sme si vybrali Škodu Octavia s motorom 1,5 TSI (110 kW). Podľa meraní WLTP vypúšťa Octavia v priemere 122-134 g CO2 na 1 km. Takže na 100 km je to zaokrúhlene 12 800 g CO2.
Pretekárska Toyota Corolla H2 zachytila počas 20 kôl na okruhu Fuji Speedway len 20 g CO2. Prešla pritom vzdialenosť približne 91 km. Filtre navyše mechanici menia pri každej zastávke v boxoch, teda približne raz za spomínaných 20 kôl.
Vytrvalostné preteky sú pre Toyotu výskumným laboratóriom a umiestnenie je vedľajšie. Ďalším vývojovým krokom bude pre tím Toyoty navýšenie množstva zachyteného CO2 a tiež zjednodušenie výmeny filtrov.
