Moderné koncepty takzvaných "Airless Tires" sme mohli vidieť na trhu už pred desiatimi rokmi. I keď prvá guma, ktorá nebola napustená vzduchom, vznikla už v roku 1938, dodnes sa táto myšlienka vo veľkom neuchytila.
Na rozdiel od áut na alternatívne palivá, kde svoju úlohu zohrala aj ropná lobby, bezvzduchovým kolesám jednoducho ešte nenadišiel ich čas. I keď výhoda kolesa, ktoré nikdy nedostane defekt a môže dosiahnuť vyšší nájazd, je nesporná, ešte stále nevyvážila všetky nevýhody, ktoré so sebou toto riešenie prináša. Medzi najväčšie patrí ich odpor a váha, ktoré sú podstatne väčšie, a preto zvyšujú spotrebu. Sú oveľa tvrdšie a na nárazy reagujú menej prispôsobivo, čo znamená, že pocitovo budete vedieť o takmer každom kamienku na ceste, cez ktorý s autom prejdete. Okrem týchto praktických dôvodov je tu aj jeden prozaický. Ich výroba je príliš nákladná na to, aby mohli konkurovať bežným pneumatikám.
S pokrokom doby a neustálym vývojom nových technológií a materiálov sa predstava bezvzduchovej pneumatiky stále približuje. Po odbúraní týchto problémov by mohol koncept nahradiť terajšiu, rokmi overenú technológiu. Ako si však výrobcovia poradia s bežným opotrebením, je zatiaľ záhadou.