V Galante sa mi tradične darí, doniesol som si z nej už kopu ocenení, aj tohto roku ma vyhlásili ako prvého.

Ďakujem, zaslúžil som si to!!! Ale poďme pekne po poriadku: Keď som sa dočítal, že počas akcie navštívime Nitru a Agrokomplex, trocha ma to zarmútilo.

Veď v Nitre na AX to poznám ako doma, vzadu v múzeu fotievam staré stroje. Nevadí, beriem aj druhý Triumph s posádkou - vnučka Linduška a manželka Beáta.

Linduška vzadu na AX nebola, bude sa jej to páčiť. Ráno sadáme s malou dušičkou do našich vehiklov, či nás tie anglické potvory niekde nenechajú. Vyrážame do Šale. Tam je dnes štart a cieľ akcie. Ďalšia anomália zrazu je, že ja idem trikrát po tej istej ceste Nitra-Šaľa. Je to hnusná cesta, hlavne úsek medzi Cabajom a Rieglerom je vyjazdený, samá koľaj. Stalo sa tam už množstvo smrteľných nehôd. Držím volant oboma rukami, rovinka ako z pravítka, ale koľaje ako sibírska magistrála. Šaľa – privítanie, raňajky a hodinku si prezeráme stroje, čo prišli.

Mne sa páči Mercedes Pagoda z roku 1966.

Je to síce klasická nemecká kocka bez kúska talianskej alebo anglickej elegancie. Tento kváder je ale po technickej stránke na míle lepši, ako jeho vtedajší konkurenti. Šoféruje sa skoro ako novodobé stroje.

Má to aj posilňovač bŕzd a riadenia. Z Novák prišiel Rolls-Royce Silver Dawn z roku 1951.

Tiež krásny kúsok starého železa. A pre zmenu na tomto Dodge je tak 100kg chrómu.

Amerika je Amerika. A ešte iná Amerika: Najviac sa páčilo fotenie šuhajkom z krásneho Auburnu Speedster z roku 1981, ktorí skoro vypadli a živo gestikulovali.

 

Celkom usporiadatelia vybrali 65 krásnych strojov.

Áno, na tejto akcii sa mohli zúčastniť len vybrané stroje. Dobrý počin. Konečne som nebol sám s Triumphom v štartovnom poli. Celkovo tu boli 3 ks. Jeden TR 3 A, jeden TR 4 A......

.....a jeden Spitfire. Štart prvej etapy a zas po tej nebezpečnej ceste smer Nitra. V meste pod Zoborom som nechápal. Všetky semafory svietia v našom smere na zelenú farbu. Takto krásne išiel naposledy v Nitre Gustáv Husák. Trochu si ostatní motoristi ponadávali, ale naša krásna kolóna dorazila do skanzenu na „Agráči″ bez problému.

Nitranovi návšteva „Agráču″ nič nehovorí, ale z Nitry som bol jediný zástupca. Zvyšným účastníkom sa návšteva poľnohospodárskeho skanzenu páčila. Vozili sme sa na úzkokoľajnom vláčiku, prezreli sme si starodávnu školu a ešte mnoho iných zaujímavostí.

Škoda, že toto múzeum leží mimo záujmu vedenia AX. Mohlo by byť otvorené celoročne. Krásna príroda s jazierkami láka na prechádzky, len to poriadne využiť. Exponáty sa pod vplyvom prírody rozpadajú, poprípade rozkrádajú, ako napríklad medené rúry z parných mašiniek. Udržať ich v chode je potom veľká drina.

A čo ma nahnevalo, chýbali im popisy, tak som sa podujal do roly amatérskeho sprievodcu, začal som s výkladom: Toto sú parné oračky, presnejšie lokomobily, nie parné valce.

Jeden takýto kolos sa postavil na jednu stranu poľa a druhý na druhú stranu poľa. Vytvorili súpravu, boli spojené lanom, na ktorom bol pripnutý obojstranný preklápací pluh, tento pluh si medzi sebou preťahovali a pole bolo krásne zorané.

Nebehali a neutláčali svojou tiažou pole.

Bola to krásna orba, ktorej sa doposiaľ žiadna nevyrovnala.

Toto je stroj zo začiatkov éry kombajnov. Je to ruský kombajn SK 3. Boli to prvé použiteľné kombajny na našich poliach. Práca na tejto mašinke bola skôr drina. Predstavte si žatvu v jačmennom poli.

Všetky ostne sadali zo žacieho valu rovno na kombajnistu a jeho svrbelo telo ešte na jeseň. Boli to jednoduché mašinky, všetko bolo prístupné, na deň práce pripadla tak hodinka - dve opráv, hlavne pojazdové remene bolo treba šponovať.

Toto je však kombajn SM 500 z roku 1970 a je to stroj inej dimenzie. Táto mašinka predbehla známe modro-biele kombajny E512 z NDR. SM 500 bol skonštruovaný Agrostrojom Pelhřimov. Kombajn ako prvý mal hydrostatický pohon.

Bol to fantastický stroj, mal krytú kabínu a prevyšoval ruské SK 5, Kolosy a východonemecké E 512, a preto sa nedostal do výroby. Škoda. A nikde som o tomto unikáte nenašiel ani riadok, nič sa nedozviete. Toto si pamätám zo štúdia a zo žatiev, ktoré som prežil na týchto mašinkách. V Nitre bolo super. O 14. hod. sadáme do mašiniek, zbohom Nitra, v ktorej akoby zázrakom svietili všetky svetlá nazeleno v našom smere a smer Sereď.

Stojíme na námestí, konečne voda.

Chlap nedospeje, pokiaľ sa nevyhne prvej mláke.

Ja som sa nevyhol.

Olovrantujeme. Po 16. hod. sa karavána vydáva konečne do cieľa v Šali.

Ešte zastávka na nanuk v Kráľovej. Dobre padol. Za Kráľovou si vyberám miesto na posledne fotenie..

Priekopa vyhovuje, aj pokosené to je, ale ja nemám deku, len tenký malý uterák. Zelina škriabe ako besná, ale vydržím.

 

Hurá, posledné auto prešlo a sme v cieli!

Všetci sme šťastne prišli a nasleduje naša veľká chvíľa. Nasleduje vyhlasovanie víťazov. Ako prvý na stupeň pre víťazov vystupujem ja, po mne manželka a Linduška. To sme boli úžasní, nie? Figu, Ferko, pravda je taká, že vyhrali všetci, a keďže sa môj otec postaral o to, aby som bol prvý v abecede ako Bazala, boli sme vyhlásení ako prví.

Tak mi nezáviďte a premenujte sa na Brištak a nie Frištak, potom ma predbehneš. Moja druhá posádka bola úspešnejšia, bola vyhlásená ako najkrajšia.

A dostala o dve Kávenky viacej. Linduška bola spokojná. Akcia to bola super, taký pekný "zrazik″.

Účastníkov ako tak, trať pekná, len pre mňa nudná, lebo po ceste domov idem zas po tej nebezpečnej ceste. A dodatok: po príchode do Nitry som skoro so Spitfirom preletel cez garáž, to prestal brzdiť jeden okruh bŕzd. Tak znova bude môj účet o niekoľko stoviek eur menší a čaká ma niekoľko hodín v garáži, aby som ženin Spitfire prinútil poriadne brzdiť...