Ako sa hovorí – ku krásnemu autu, či motorke patrí krásna žena. A veru, ani o tie na Duchonke nebola núdza. V posádkach nechýbali dobovo odeté dámy zladené s elegantnými džentlmenmi tak, ako to bolo zvykom v dobe, ktorú prezentovalo ich historické vozidlo. Po ukončení registrácie sa počet vozidiel 12. ročníka Veteránov na Duchonke zastavil na čísle 104. Pokynom starostky obce Prašice zaburácali motory, klaksóny a kolóna odštartovala spanilú jazdu do Topoľčian.

Jazdu si užívali nielen posádky, ale i obyvatelia obcí, ktorí stáli na uliciach a veru, mali sa na čo pozerať. Veď autá z roku 1918, alebo motorky z roku 1932 už na našich cestách nejazdia tak často. Topoľčany privítali veteránov z Duchonky opäť skvelou organizáciou a ponúkli svojim občanom zážitok nielen pre oči, ale i uši a čuch, pretože vôňa spaľovaného benzínu je neoddeliteľnou súčasťou každého podobného podujatia.

Primátorku čakala neľahká úloha – vybrať spomedzi vozidiel najkrajší automobil a motorku. Podarilo sa a víťazi si hrdí odnášali svoju cenu na ďalšiu jazdu do Nemčíc, kde bol pripravený obed. Po malých zablúdeniach niektorých posádok sa predsa len všetci účastníci stretli na veľkorysom priestranstve Zlatého Mlyna, kde počas obednej prestávky vznikali nové priateľstvá a spoločné fotky.

Pred nami bola záverečná etapa 12. ročníka a tú sme absolvovali ukážkovo s pútavým návratom na Duchonku, kde nás očakávalo množstvo ľudí. Spolu so starostkou obce organizátori vyhlásili víťazov cien o najkrajší automobil a motocykel a dvaja výhercovia získali cenu starostky obce. 

Tak ako sa hovorí, nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. A to je motiváciou majiteľov nablýskaných tátošov z dávnych čias. Veď čo je pre nich krajšie, ako viesť sa slovenskou prírodou, či pomedzi fanúšikov a užívať si krásne počasie a pozornosť ľudí tak, ako to majú radi. To je spoločný cieľ účastníkov i organizátorov Veteránov na Duchonke. 12. ročník svoj cieľ dosiahol. Aký bude ten 13-ty? Vidíme sa o rok, priatelia.

Test: S. Dojčárová

Foto: M. Bazala