Každý rok, keď robím kalendár pre Mikiho a Jožkov klub z Michaloviec, tak im neviem nájsť dosť kvalitných fotiek. Minulý rok sa Miki zadumal a povedall: "Však dojdi si to nafotiť sám, veterána aj dievča do auta ti požičiam, alebo nalož tú svoju a Triumpha na autovlak a ten ťa dovezie až na ďaleký východ, kde začína svet." Múdra veta, až som sa zadivil. Tak, to je hodená rukavica do ringu.

Keďže sa usilujem, aby moje kalendáre boli hodné mena www.bazala.sk, tak v stredu večer nakladám čerstvo opravený Triumph v Bratislave na autovlak do Humenného.

Tak pekne zaľahnúť pod paplón a ráno sa budím tam, kde slniečko vychádza. Idem o deň skôr, aby som ponavštevoval kamarátov a spolužiaka Vinca. Krásny deň za mnou, ešte som sa omočil v novom akvaparku na Šírave. Je tu ráno, deň štartu. Nasadáme na naše krásne stroje. Vojto osedlá zelené MG........

...a ja, ten môj milovaný Triumph TR 3A. Niekoľkokrát sa na štvorprúdovke zo Šíravy do Michaloviec predbiehame a kocháme sa, aké mame krásne stroje. Zrazu tresk a zasekne sa mi pri rýchlosti 90 km/ hod. ľavé zadné koleso. Presne to, kde som menil poloos s ložiskom. Lietam po ceste z jednej strany na druhú. Dajako zastavujem, ale pozor, som vo vnútornom pruhu. Vojto vyskakuje, postaví sa za mňa, aby ma nikto nezostrelil. Ja vydávam zvuky ako Sagan, keď sa dozvedel o diskvalifikácii.

A čo "včul".... "Miki pošli mi odťahovku". Skúšam potlačiť haraburdu a "ništ". Koleso zaseknuté a nepotlačili sme ho ani 10 cm. Asi vyskočili brzdové platne, dedukujem s Vojtom. Za 10 min je tam odťahovka. Našťastie prichádzajú žandári, púšťajú majáky, tak nás nikto nezostrelí. U Mikiho a Jožka na firme rozoberáme potvoru, a keď dáme dole náboj kolesa, vysypú sa na nás valčeky z novo zabudovaného ložiska. Ložisko bolo made in USA, stálo 56 € a vydržalo 231 km. Mohol som kúpiť set s gufermi za 35 €, ale kúpil som samostatné ložisko za 56 €. Bude drahšie, bude lepšie. Chyba!! Vôlu na ložisku sme dali podľa dielenskej príručky 0,15 mm tak prečo???

Asi to nebolo made in USA, ale made in China!! Nuž čo, Miki mi podáva kľúče od nového Ford Mondea, tu máš náhradu. No limuzína je fajnovučká, ale ja ho nechcem. "Miki, dones mi minivan." Jeho mechanici okolo kukajú na mňa. Čo mu šije, on nechce limuzínu, on chce minivan??? Za polhodinu je nový Ford S Max pristavený. Dostal som nové auto. 55 km na tachometri a plná nadrž. Tu máš a už utekaj fotiť, riekol Mikino, aby kalendár Zemplín Veterán na rok 2018 bol perfektný. Sadám a letím fotiť. Hneď prvá séria fotiek sa mi podarila. Len tá Aerovka zavadzala.

Tak to sa im na tom východe pekne žije!! Na Zemplín Veterán Rallye som prešiel mínus 10 km. Ani som neprišiel na štart. Hanba na 100 rokov. Akcia začala. V prvý deň sme spravili ustanovujúci rekord v počte starých vozidiel do roku výroby 1986 na jednom mieste. Celkom sa nás tam zmestilo 164 kusov a ešte jedno neposlušné zostalo v garáži Mikiho a Jožkovej firmy.

Michalovčania sa starajú. Na námestí je ľudová zábava.

Peter Balaž predstavuje svoje stroje, detičky recitujú, babky spievajú a prichádza hlavný bod dnešného programu a tým je predstavenie vzácneho auta Horch 951. A to je niečo úžasné.

Dielo nemeckej automobilovej techniky tesne pred vojnou z roku 1939 má osemvalcový radový motor. Je to niečo lepšie a kvalitnejšie ako Rolls Royce. Česť voziť sa v ňom mal len Konrad Henlein a K. H. Frank. Boli vyrobené len tri kusy tohto typu. A jeden je na Slovensku.

Záslužný čin zachovať takéto auto u nás.. Rekord sme ustanovili. Horch sme predstavili a teraz šup do dedinky Vinné na Traktor parádu a miestny farárko nám bude posväcovať autá.

Ja si pýtam plný kýbel svätenej vody, lebo pár kvapiek nestačí. Asi toľko bude treba na to, aby sa mi tie moje anglické potvory nekazili. Večer klasika. Hudba, pohostenie, prasiatko a otvorenie výstavy pieskových sôch na Šírave. O 23 hod. začína pršať ako predzvesť počasia, ktoré nás čakalo ráno. Tak utekáme spať a dúfame, že sa počasie umúdri. Neumúdrilo sa.

Čerti sa ženia, prší, leje, padajú z neba špagáty vody, ale veteránisti sa nevzdávajú a vyrážajú smer Humenné-Snina, Ubľa, ukrajinská hranica.

Nájdu sa medzi nami aj blázni, ktorí idú celú trať na motorkách. 

Teraz sa ukázalo, prečo som nechcel limuzínu, na Forde S Max si otváram zadné dvere, sadám do kufra a fotím. Piate dvere mám ako parazól!! Takto ešte asi nikto S Max nepoužil. V dedinke Ruská Bystrá sa kocháme krásnym kostolíkom a zrazu po skončení omše vylieza slniečko a prestáva pršať. Zázrak. To nemohla byť omša skôr?

Za krásneho počasia sa vezieme na prehliadku gitarového múzea v Sobranciach. Napchávame sa klobáskami....

...a už sa tešíme na večernú prehliadku Concours d´Elegance na amfiteátri na Šírave. To slniečko je krásne a aj fotky sú lepšie.

Hurá, deň je za nami a ideme hodovať na Šíravu. Posledný deň sme strávili v Michalovciach, kde bol pre nás nachystaný zaujímavý program. Aspoň nám chlapom sa páčil. Mám konkurenciu, Peter Balaž dievčence fotil, až sa mu dymilo z foťáku.

Rozdali sa poháre.

Keď som preberal pohár za najväčšieho smoliara, tak sa ma šumná pani hlásateľka spýtala, prečo som veselý a nie smutný. Tu je moja odpoveď: "Paňulka, keď mi na západnom Slovensku sme si doposiaľ mysleli, že život končí za Ivánkou pri Bratislave, ale opak je pravdou. Život sa začína práve tu na východe, a hlavne ženy tu máte krásne".

Poháre rozdané. Výborné podujatie sa skončilo. Úloha splnená, Canon plný fotiek, kalendár bude super. Večer nakladám Triumpha na odťahovku a šup na autovlak do Humenného. Špeciálny vozeň pristavený, tak poďme naň. V tom prichádza posádka z Prahy a pýta sa: " Pane Bazalo, vy jedete do Prahy? Prečo??" Prvý vlak ide do Prahy. Ha-ha-ha tak poďme dole, ja na Václavák nechcem, ja chcem ísť domú, tak ako E.T.!! A bola sranda. Úspešne som naložil zradcu na správny vlak.

Ráno ma už Pišta čakal s odťahovkou v Bratislave a ideme smer Nitra. V dobe keď píšem tento článok, je zradca opravený. Ďakujem Mikimu a Jožkovi za nápad, za super akciu, za to, že mi v ťažkej chvíli pomohli. Dobrí ľudia ešte žijú!!! O rok som späť.

Marián Bazala