O úpadku fosílnych palív sa hovorí stále viac. Zatiaľ, čo pred pár rokmi bol odsudzovaný, dnes je vítaný. Názory v tom, čo ropu nahradí, sa však líšia.
Dianie na poli alternatívneho pohonu sa nezadržateľne hýbe dopredu míľovými krokmi. Vo svetle neustálych udalostí na poli dopravných nehôd, ale aj vývoja lepších technológií, nás to v redakcií núti raz za čas sa zamyslieť, ktorý pohon je vlastne najlepší.
Fakt, že ropa je na úpadku, dnes už neprekvapí nikoho. Neustále rastúci počet obmedzení pre naftu núti automobilky prehodnocovať svoje stratégie ak nie zo dňa na deň, tak minimálne niekoľkokrát ročne. O najnovšom nemeckom zákaze nafty v Hamburgu sme písali na konci mája. Svoj osud prijalo z automobiliek asi jediné Volvo. Popredné nemecké automobilky sa ešte nafty vzdať nechcú. Do záchrany naftových agregátov sa s vervou pustila aj spoločnosť Bosch a vedci z Veľkej Británie. Odmietať aletrnatívny pohon úplne je však cestou do záhuby.
Zatiaľ, čo väčšina automobiliek kráča cestou elektromobility stavanej na batériách, Hyundai na Zimnej olympiáde predstavilo funkčný model Nexo s vodíkovým pohonom. Písali sme o ňom ešte v januári. Aké sú však rozdiely medzi týmito technológiami? Ktorá je lepšia?
Odpoveď na túto otázku ani zďaleka nie je jednoduchá. I keď sa vodík javí ako jasný víťaz, v dnešnej dobe relatívne rozvinutá technológia elektromobilov jazdiacich na neekologické batérie obsahujúce ťažké kovy prináša hneď niekoľko výhod, kvôli ktorým ju automobilky uprednostnili. V prvom rade ide o overenú a stabilnú technológiu, s ktorou už ľudia vedia narábať, a tak stačia oveľa menšie investície do výskumu. Stále lacnejšie batérie tento trend ešte umocňujú. I keď batéria postupne degraduje, dlho sa nabíja, má výkyvy v zime, a ani samotný dojazd nie je úchvatný, je tu jedna vec, ktorá zmiatla všetky námietky zo stola.
Infraštruktúra. Predstavte si, že po desaťročia trvajúcom budovaní sietí čerpacích staníc teraz príde moment, kedy musíte všetky upraviť, aby fungovali na vodík. Iste, nie je to nereálne, je to však veľmi nákladné. Zoberte si ideu, že svoje nové auto "natankujete" z pohodlia domova jedným zapojením do zástrčky. I keď takéto nabíjanie nie je najšťastnejším riešením, ostáva faktom, že podmienky pre vznik nového druhu pohonu jednoznačne nahrávajú batériám. Nehovoriac o tom, že automobilky môžu okrem áut predávať aj rýchlonabíjacie stanice a zarábať ďalej. Pri vodíku by to nebolo možné.
Pôvodnou vízou vodíkového pohonu bolo, že sa vodík má vstrekovať do valcov podobne ako bežné palivá. To však bolo vzhľadom na vlastnosti plynu nemožné. Nápad palivových článkov prináša vodík, ktorý sa pomocou chemickej reakcie bude miešať so vzduchom a vyrábať tak vodu a teplo. To sa potom premení na elektrickú energiu. Ani jazda na palivové články nie je úplne dokonalá.
Je potrebné priznať, že vodíkový pohon momentálne spája to najlepšie zo sveta fosílnych a elektrických pohonov. Tankuje sa rýchlo a podobne ako benzínové autá, no je čisté ako elektromobil. Dojazd je rovný benzínovým vozidlám, no dopad na životné prostredie je menší ako pri elektrických. Napriek všetkým nesporným výhodám je však potrebné zosadiť si ružové okuliare.
Vodík sa vyrába elektrolýzou. Je to proces, počas ktorého sa za pomoci elektrickej energie rozdelí molekula vody na vodík a kyslík. Toto palivo môže byť opäť iba také čisté, aká čistá je elektrina, ktorá sa na elektrolýzu používa. Zatiaľ, čo na Slovensku by sme vďaka jadru boli "v suchu," USA stále funguje prevažne na tepelné elektrárne. Ďalším rizikom môže byť bezpečnosť. Vodík sa považuje za vysoko explozívny typ plynu. Ak by teda došlo k poškodeniu nádrže a iskre, môže to skončiť katastrofálne. Otáznikom ostáva aj cena. Technológia a výroba paliva si vyžaduje vysoké náklady na výskum a aj samotné prevedenie, či výrobu. V súčasnosti sa vodík dotuje, otázne je, ako to bude vyzerať v budúcnosti.
