Červený osemuholník s nápisom STOP. Tak dnes vyzerá dopravné značenie prikazujúce zastaviť a dať prednosť vozidlám. Zatiaľ, čo dnes je značka úplne unikátna, kedysi by ste ju ľahko prehliadli.

Dopravná značka prikazujúca zastaviť na križovatke je od ostatných značiek diametrálne odlišná. Ako jedna z mála má svoj osobitý tvar a obsahuje text. Vzhľadom na systém križovatiek za oceánom pochádza táto značka práve z Ameriky. Nie vždy však mala tvar osemuholníka a červenú farbu. Aj ona si musela prejsť svojim vývojom.

Na začiatku dvadsiateho storočia bolo jazdenie oveľa chaotickejšie. Cestu si delili autá, kone, koče, ručne ťahané vozy a aj samotní ľudia. Autá chodili pomaly a v meste by ste  ich spočítali na prstoch vašich rúk. Vidieť jedno na vidieku bol doslova sviatok. Spočiatku nebola potreba príliš striktnej regulácie dopravy. Situácia sa ale postupom času menila a spolu s policajtmi riadiacimi križovatku pribudli aj dopravné značenia.

Prvá zmienka o slávnej "stopke" je z roku 1900. Americký obchodník William Phelps Eno publikoval v časopise Rider and Driver článok, ktorý apeloval na potrebu dopravnej reformy. Jeho hlavným návrhom bolo osadenie značiek prikazujúcich zastaviť na križovatke. Odporúčanie úrady úspešne ignorovali viac ako 10 rokov. Aj keď sa dátumy líšia, prvá "stopka" bola osadená v meste Detroit okolo roku 1915. Pätnásť rokov po tomto prevratnom nápade. I keď v tej dobe ho za prevratný pokladalo len málo ľudí.

Spočiatku išlo o obyčajný štvorec s nápisom STOP. Bol v čiernobielom prevedení. Buď čierne pozadie a biely text alebo naopak. Iba o pár rokov na to rozhodla federálna správa ciest o tvare značky. V roku 1923 v USA uzákonili jednotný tvar dopravných značení. Okrúhle mali byť varovania na priecestiach, kosoštvorec patril varovaniam a príkazu spomaliť. Práve vtedy značka STOP dostala svoj dnešný osemuholníkový tvar.

Niekoľko mesiacov po uzákonení tvaru značiek sa v roku 1924 začalo rokovať o jednotných farbách dopravných značení. V tomto roku odporučili odborníci červenú farbu. Ako tomu je v pripade "stopky" zvykom, ani rady ohľadom farieb nepadli na úrodnú pôdu ihneď. Konferencia nedosiahla žiadnu zmenu, a tak úrady ostali pri bielom pozadí s čiernym textom.

Časom sa ukázalo, že biela nebola taká efektívna, čo sa týka upútania pozornosti vodiča a bolo celkom ľahké ju prehliadnuť. Úrady sa teda napokon rozhodli prihliadnuť na rady odborníkov a začali brať odporúčania o červenej farbe vážne. Tu však narazili na technický problém. Červené pigmenty používané v prvej polovici dvadsiateho storočia neboli dostatočne odolné voči slnečnému žiareniu. Veľmi rýchlo bledli a degradovali. Trvalo desiatky rokov, kým sa podarilo prelomiť tento problém, a tak sa medzitým rozhodlo o používaní žltej farby, ktorá dokáže pritiahnuť pozornosť vodiča tiež. Tá sa používala až do roku 1954, kedy ju konečne nahradila dnes už známa červená.

Za legendárnou "stopkou," ktorej ignorovanie nám mnohým prinieslo vietor do peňaženiek, stojí dlhoročná história. Vývoj od čiernobieleho štvorca s nápisom po červený osemuholník trval desiatky rokov. Dnes sa už používa značka STOP v tomto formáte v každej vyspelej krajine.

Prečo práve červená