S novou generáciou Mercedesu E sme sa už zoznámili v rámci prvej jazdy - prečítať si ju môžete TU a video od kolegov z Garáž TV nájdete TU. Nová Trieda E prichádza na scénu s množstvom novej techniky, novými funkciami a vylepšenými asistenčnými systémami.

V ostrom kontraste k tomu pôsobí motor a pohon testovaného Éčka. Naftový dvojliter na papieri nepôsobí ako pokrokový motor, ale pozostatok dôb minulých. S Mercedesom sme si radi na "naftové časy" zaspomínali, aj keď malej forme elektrifikácie sa nevyhol. Motoru totiž pomáha štartér generátor 2. generácie, ktorý mu dokáže krátkodobo pomôcť výkonom 17 kW. Výkon naftového agregátu je 145 kW.

Interiér je veľmi dobre odhlučnený a "naftový" zvuk do neho výraznejšie prenikne len pri plnej akcelerácii. Kultúrou chodu tak "nafťák" vo väčšine situácií nezaostáva ani za elektromobilmi. V tomto porovnaní skôr zaostáva v akcelerácii, presnejšie v reakcii na stlačenie plynového pedála. Zrýchlenie na 100 km/h za 7,8 s je postačujúce, pomalšie reakcie pri snahe o náhle zrýchlenie možno do veľkej miery eliminovať prepnutím vozidla do športového režimu.

Tradične silnou stránkou naftovej motorizácie je spotreba. Mercedes E dokáže jazdiť bez problémov pod 6 l, na dlhšej trase pri rýchlostiach do 120 km/h sme dokázali spotrebu zraziť na 5,1 l. Mrazivé počasie, množstvo kilometrov na diaľnici (140 km/h) a krátke jazdy v priebehu pracovného týždňa zdvihli celkovú spotrebu na nie až tak lichotivý údaj 6,7 l. Dojazd vozidla so 66 litrovou nádržou pri priaznivejších podmienkach bez problémov prekročí hranicu 1 000 km.

Na diaľnici sme sa zamerali okrem spotreby na asistenčné systémy. Nové Éčko umožňuje automatickú zmenu jazdného pruhu, ruky však treba držať na volante. Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že okrem toho sa nič zásadné v tejto oblasti neudialo. Vozidlo sa drží vo svojom jazdnom pruhu a zvláda samostatnú jazdu pod dohľadom šoféra, až kým neprídu strmšie zákruty, ktoré už nemajú diaľničné parametre.

Napriek tomu tu vidíme pokrok, konkrétne v spolupráci medzi človekom a strojom. Človek a stroj si menej odporujú a nestáva sa, že asistent trhne volantom v rukách šoféra proti jeho vôli. Impulzy do volantu zo strany asistenta sú jemnejšie a otočenie volantu plynulejšie. Stále nejde o dokonalý systém, ktorému by sme chceli zveriť životy posádky, ale posun vpred tu je.

Chybovosť systému klesla a hoci stále neveríme v jeho bezchybnosť, počas približne 500 diaľničných kilometrov nepredviedol zásah do riadenia, pri ktorom by nám "stislo srdce". Možno išlo len o zhodu náhod, ale ani posádka nezaznamenala necitlivé manévre, po ktorých by nedôverčivo dvíhala pohľad z obrazovky svojho smartfónu.

Základný podvozok testovaného modelu komfortom za príplatkovým podvozkom Airmatic určite zaostáva, ale silnou stránkou je všestrannosť - je dosť pohodlný pri dlhých diaľničných presunoch, dosť rýchly v zákrutách a dosť tichý aj na menej kvalitných vidieckych cestách. Airmatic v kombinácii s riadením zadnej nápravy (natáča zadné kolesá o 4,5 stupňa) dokáže tieto schopnosti posunúť ešte o úroveň vyššie.

Testovaný Mercedes E 220d je z pohľadu pohonu obyčajným autom, na aké sme boli zvyknutí pred pár rokmi, a to nemyslíme ako výčitku. Napriek tomu naftová verzia stále drží krok s novšími typmi pohonu a stále ju považujeme za rozumné riešenie mobility. Mercedes nám týmto autom ukázal, že časy úsporných naftových sedanov ešte neskončili.