Auto netradičných tvarov – to je prvé hodnotenie, ktoré nás napadne, keď sa povie Toyota C-HR. Vo väčšine prípadov to nie je lichotivé hodnotenie a oceniť môžeme akurát odvahu automobilky vystúpiť z uniformity. V tomto prípade je to iné, Toyota C-HR sa nám zatiaľ páči a uvidíme, ako sa náš pohľad na odvážne tvary zmení s odstupom času. V prvej chvíli sa človek nevie vynadívať na množstvo detailov, ktoré tvoria harmonický celok. Do oka nám postupne padol tvar zadných svetiel, výrazné proporcie blatníkov, ktoré dodávajú autu na mohutnosti, zadný spojler a neskôr si človek všimne aj “ukryté“ kľučky zadných dverí. 

Toyota C-HR

Vo vnútri pôsobí C-HR opäť inak. Na jednej strane tu nájdeme volant, prístrojový panel a ďalšie prvky rovnakého tvaru ako v ďalších Toyotách, ale celkový dojem je znovu iný. C-HR pôsobí príjemne, dokonca na prvý pocit luxusne. Palubná doska a všetky ovládacie prvky sú citeľne natočené na vodiča. Čelné okno má výrazný sklon, a keď k tomu pripočítame malú vzdialenosť medzi vnútorným spätným zrkadlo a do priestoru vysunutým dotykovým displejom, mohlo by sa zdať, že výhľad z auta je mizerný. Z pozície vodiča však ani zrkadlo a ani displej nijako neovplyvňujú výhľad. Ak tak jedine nízke okno môže v určitých situáciách prekážať pri čakaní na semafor. Dotykový displej je v zornom poli vodiča a je dobre čitateľný. Spokojní sme boli aj s rozvrhnutím ovládacích prvkov na multifunkčnom volante. 

Svojím tvarom nám vyhovovali predné sedadlá, s priestorom vzadu to nie je zlé a problém môžu mať až vyššie postavy, čo je vzhľadom na veľkosť auta pochopiteľné. Pocit stiesnenosti môže vyvolávať nedostatok svetla v aute. Zadné okná majú vysokú spodnú hranu a výhľad z auta pre deti je naozaj zlý. Dospelí tu zas môžu relaxovať a sú dobre odfiltrovaní od diania vonku.

 

 

My sme v teste vyskúšali hneď dve verzie Toyoty C-HR, ale predtým ako prejdeme k motorom, nemôžeme obísť podvozok. “Rozplývať“ sa nad schopnosťami podvozka pri športovom alebo super luxusnom aute nám príde ešte normálne, pri menšom crossoveri to musí vyzerať čudne, ale Toyota C-HR si zaslúži v tomto ohľade veľkú pochvalu. Keď sme stáli pri aute a rozkývali ho rukami, Toyota sa v prvej fáze zdala poddajná a až prehnane kolísavá, akonáhle sme chceli auto ešte viac rozkývať, tlmiče stvrdli a ďalej nás nepustili. A presne toto sa prejavovalo aj na ceste. Pohodlie, príjemná jazda, podvozok žehliaci diaľničné spoje a celkovo príjemné až plavné správanie – taký bol prvý pohľad na C-HR. O to šokujúcejší bol druhý pohľad. Vysoká rýchlosť, v zákrute priečna vlna a podvozok zrazu “zabudol“ na svoju plavnosť. Auto sa nerozkývalo, ostalo pokojné a s veľkou rezervou zvládlo zákrutu v nečakane ostrom tempe. Stále si zachovalo svoj pohodlný charakter, až spolujazdec nechce veriť, keď mu šofér prezradí rýchlosť v zákrute. Nie, Toyota C-HR nemá športové gény a platí to aj pre podvozok, ktorý nevyniká spätnou väzbou. Umožňuje však jazdiť veľmi pohodlne, a pritom vás s prehľadom podrží v kritickej situácii.

Ako prvú sme si vyskúšali Toyotu C-HR s benzínovým turbo motorom 1,2 l s výkonom 85 kW, spolupracujúci so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Z nášho pohľadu má táto verzia širšie možnosti využitia. Nevyniká v nejakom konkrétnom parametri, ale nemá ani výraznejšie slabiny. V tomto je hybrid úplne iný svet, ktorý má veľmi silné stránky, ale aj slabšie. Pri výbere z dvojice verzií si preto treba ujasniť, v akom prostredí s autom človek jazdí. Benzínový motor 1,2 Turbo má nižší výkon, ale predbiehanie s ním sa nám zdalo jednoduchšie. Stačí si dopredu zaradiť správny prevodový stupeň a svojimi reakciami určite nesklame. Pri predbiehaní je dobré dostať motor nad hranicu 3000 ot/min,, a ak chcete väčšiu výkonovú rezervu, tak pokojne aj nad 4000ot/min, kde prichádza citeľnejší ťah. Papierový výkon vrcholí pri 5600 otáčkach. V prvej polovici testu sme spotrebu vytlačili až na 7,5 l. Mohla za to jazda v meste, na diaľnici a skúšanie dynamických schopností. Po zvoľnení tempa a vynechaní diaľnice sme sa dostali aj na úroveň 5,0 l, ale skutočný priemer treba hľadať niekde v strede. Výrazne nás zaujala manuálna prevodovka. V prvom rade chodom radiacej páky. Ťažko sa slovami opisuje pocit z nej, napadá nás iba slovné spojenie umelý chod, jednoducho sme necítili akúkoľvek mechanickú odozvu. V športovom aute by nám to vadilo, tu nie, navyše dráhy boli presné a krátke. Ešte viac nás zaujalo tlačidlo s nápisom iMT (z anglického inteligent Manual Transimision). Po jeho stlačení auto automaticky dorovnávalo otáčky po preradení tak, aby vozidlom nešklblo. Šofér to tým pádom nemusel riešiť medziplynom. Toyota C-HR tak zrazu môže jazdiť plynule, bez šklbania po preradení aj v rukách študenta autoškoly.

 

V druhej fáze sme sa posadili za volant hybridnej verzie. Okrem elektromotora v nej pracoval atmosférický motor s objemom 1,8 l a s automatickou prevodovkou e-CVT. Úvodné kilometre v meste nás doslova šokovali nízkou spotrebou. Aj napriek častej jazde v dopravnej zápche sa pohybovala hlboko pod 5 l. Nakoniec sme v Bratislave a blízkom okolí najazdili 113 km so spotrebou 4,3 l. Dve desaťročia vývoja hybridnej technológie sa začali Toyote evidentne vyplácať. Akonáhle sme vyšli mimo mesta a na diaľnicu, tak sme konečný priemer v teste zdvihli na 6,2 l, porovnateľnú hodnotu s benzínovou verziou. Keď sa potom pozrieme do technických údajov a zistíme, že hybrid je s 90 kW ešte výkonnejší, tak sa javí ako všestrannejšie a lepšie auto. Nie je tomu úplne tak. Menej nám vyhovoval pri predbiehaní, kedy prevodovke e-CVT chvíľu trvalo, kým motor pustila do vysokých otáčok a dostavila sa očakávaná akcelerácia. Na druhej strane prevodovka púšťala motor často do otáčok zbytočne a posádka bola otravovaná hlukom motora. Veľký protiklad oproti jazde v meste, kde sme sa v tichosti “elektrického šumu“ presúvali dopravnou zápchou pri minimálnej spotrebe. 

Tieto zážitky pre nás presne vymedzili, kedy sa oplatí hybrid a kedy benzínová verzia. Toyota už dávno tvrdí, že hybrid patrí hlavne do mesta, takže náš záver vôbec nie je prekvapivý. Mesto a priľahlé okolie bez snahy o extra dynamickú jazdu stavia do popredia hybrid. Na dlhšie trasy mimo mesta s občasným predbiehaním nám ako lepšia voľba príde benzín. V spolupráci s komfortným a tichým podvozkom je manuálna prevodovka a motor 1,2 Turbo dobrou kombináciou.

 

Model	Toyota C-HR
Motor	1,2 l Turbo	1,8 l Hybrid
Prevodovka	6/manual	E-CVT
Výkon kW(k)/ot./min	85(116)/5600	90(122)5200*
Krútiaci moment/ot/min	185/1500-4000	163*
Cena od/verzia/testovaný model (eur)	18 290/18 290/26 110	18 290/23 990/30 010**

*celkový systémový výkon/krútiaci moment vrátane elektromotora

 

**všetky uvedené ceny sú z akciového cenníka